#96
...
Vyšiel som z Markhartu a prišiel až k stĺpu, ktorým sme sem prišli spolu s čarodejníkmi. Nasmeroval som krištáľ smerom na Vyšný Hrothgar. Konečne tam pôjdem a pohovorím si so svojím pánom. Vyceril som zuby v úškrne, no prestal som sa smiať keď ma opäť šklblo pri pupku. Trhlo ma a letel som cez výry rôznych farieb a tvarov. Krídla mi mávali a vrážali do seba ako šialené. Aby som nespadol, prudko som mávol krídlami a ostal vo vzduchu, hoci v žalúdku som mal ako po rýchlej jazde koňom. Našiel som tlačidlo a vyšiel z jaskyne. Bola tu väčšia zima ako tam dole a k tomu tu bol ešte sneh. Trochu mi bolo čudné, prečo portál viedol aj na bohom opustené miesto, ako je Hrothgar. Z akého dôvodu ?
No nič to, lepšie pre mňa. Pomyslel som si. Na okolo nebolo nič, ani známka po nejakom hrade či zámku. Zrejme portál nevedie až hore. Na chodidlá mi bola zima, keďže topánky mi roztrhala premena na upíra. Začal som mávať krídlami a vznášať sa, aby som sa nemusel vláčiť snehom. Pokračoval som po malej cestičke, občas prerušovanej schodmi. Príšery tu boli v hojnom počte, ale tentoraz som bol jedným z nich, nemohli mi ublížiť. Asi po dvadsiatich minútach cesty, som konečne zbadal hrad, ktorý sa mi vybavoval aj v spomienkach a snoch. Na schodoch pred hradom stáli na stráži dvaja upíri a od zimy sa až triasli. Boli tam taktiež aj dve sochy chrličov. Teraz by sa mi zišla nejaká strieborná zbraň. Zdvihol som ruku a zneviditeľnil sa. Pomaly, čo najtichšie som sa za nich presunul.
„Už by nás mohli vy... vystriedať. Už ne.. nevládzem ani ho... hovoriť. “ Ozval sa jeden z nich trasúcim hlasom.
„A.. áno. Hoci je t.. t.. to lepšie ako sl... slnko. “ Odvetil mu druhý.
Keby som bol človek, už dávno by ma vycítili. Svoj pach však necítia, nevnímajú ho, nezdá sa im to čudné. Zviditeľnil som sa a sekol toho, čo stál na ľavo odo mňa, svojimi pazúrmi. Prsty sa mi zaryli do jeho chrbta a na ruke pocítil jeho studenú krv. Upír skríkol a spadol na zem s preťatím chrbtom. Na druhého som zdvihol ruku s kúzlom. Upíra dvihlo do vzduchu a chvíľu tam komicky visel.
„Padaj tak ako som padal ja ! “ Skríkol som. Zjavil sa záblesk a upíra odhodilo. Začal padať z Hrothgaru.a narážať do skál.
„Uži si let ! “ Dúfam že sa zastaví až niekde v Ivovarovom dvorci.
Ozval sa praskot a skamenené chrliče ožili. Kúsky skaly lietali všade naokolo a k tomu sa pridal vreskot chrličov.
„Ako môžete útočiť na upíra ! “
Chrlič mávol krídlami a vyrazil vpred. Zohol som sa a pazúrmi ho preťal od krku až cez celé brucho. Padol na zem v spŕške krvi, no hýbať sa neprestal. Nestačil som sa uhnúť a dostal som ranu od druhého chrliča, ktorý sa taktiež na mňa vyrútil hneď po prvom. Hodilo ma na zem. V ústach som cítil krv a taktiež na líci, no žiadnu bolesť. Chrlič na mňa skočil keď som sa snažil postaviť. Vo vzduchu som ho chytil za krídlo a nohu mu podsunul na brucho a odkopol bo preč, pričom som stále držal jeho krídlo, ktorým som trhol. Krídlo sa mu zlomilo a ostalo mu visieť pri boku.
Na chrbte som pocítil čiesi pazúry. Chrlič, ktorého som sekol na bruchu ma prekvapil zozadu. Toľko krvi na okolo a on sa ešte stále môže hýbať ? Cítil som ako zo mňa ubudli sily. Rana sa mu zahoja. Vysal si zo mňa moju energiu, aby sa vyliečil. Mykol som krídlom a zasiahol chrliča do hlavy. Zatackal sa a to mi stačilo nato, aby som sa otočil, chytil ho za hlavu a odtrhol mu ju od tela. Zakrvavenú hlavu som hodil do chrliča so zlomením krídlom. Všimol som si že upír, ktorého som zasiahol do chrbta zmizol, nebolo po ňom ani stopy. Chrlič vyrazil vpred a vtom sa mi z brucha vydrala čepeľ meča. Upír sa zneviditeľnil a prebodol ma odzadu. Použil na mňa môj vlastný spôsob. Chrlič ma zdrapil a zaboril svoje tesáky do môjho ramena a začal si odsávať energiu. Upír mečom mykal z jednej strany na druhú. Skoro vôbec to nebolo, až na rany spôsobené chrličmi. Hojili sa mi od nich pomaly, pretože si z miesta zásahu odsávali energiu pre seba. Chytil som jednou rukou chrliča a prehodil ho od seba aj s kúskom môjho ramena v ústach. Zakričal som od bolesti a vyslal na padajúceho chrliča blesk. Pre bolesť som ho skoro netrafil. Blesk ho zasiahol do krku a ramena a takmer mu odtrhol hlavu. Hlava mu ostala visieť na pleciach len na niekoľkých šľachiach a svaloch. Upír mi stále krútil mečom v tele a keď videl že to vôbec nezaberá, vytiahol dýku a zapichol mi ju do krku. Schmatol som ho za ruku a vykrútil mu ju až sa zlomila. Kolenom som vrazil upírovi do hlavy. Padol na zem na chvíľu omráčený. Chytil som meč a vytiahol si ho z tela von. Podobne som spravil aj s dýkou. Rany sa mi zahojili takmer okamžite, ale od chrličov nie. Z pleca mi capala krv na zem a takmer som nemohol pohnúť pravou rukou. Rana nepríjemne bolela a štípala. Keď som sa pohol, zacítil som bolesť aj na chrbte.
Zobral som meč, ktorý som zo seba vytiahol a vrazil ho do upíra. Zakliesnil som ho medzi rebrá, aby sa nedal tak ľahko vybrať. Upír zvraštil tvár od nepríjemného pocitu. Zdrapil som ho za vlasy a zdvihol ho.
„Choď dnu a povedz mu že prišiel Naran. “ Zavelil som na upíra, ktorý sa ihneď postavil a upaľoval do hradu s mečom v hrudi. Prečo som použil svoje pravé meno ?