#94
...
Obluda veľkou silou mlátila všetko naokolo. Keď sa do nej zabodol meč, kopija alebo šíp, ešte viac ju to rozzúrilo, čím bola ešte desivejšia. Pod náporom rán síce padali celkom ľahko, ale aj tak narobili značné zranenia a straty na životoch. Našťastie sme sa s Agmaerom vyhli ich priameho útoku. Z diery sa už začali valiť masy falmerov.
„Poď ! “ Zavelil som na Agaera a začal šplhať na mŕtve telo Ogry. Bola asi dve metre nad zemou, čo nám prinášalo výhodu. Mohli sme bez problémov sekať na falmerov a pritom ostať dostatočne v bezpečí pred ich sekmi mečom. Vyšplhali sme sa na Ogru a očákavali prichádzajúcu vlnu falmerov. Z radov našich vojsk sa niesli výkriky jarlov a veliteľov jednotiek, aby sa sformovali. Dopredu nášho vojska sa predierali vojaci s dlhými štítmi, ktoré kryli aj nohy a úplne chránili pred šípmi. Bol to dobrý plán, pomyslel som si. Keď falmeri narazia na štíti, zadná línia ich bude ponad štíti sekať a bodať mečom . Falmeri vypustili salvu šípov.
„Zohni sa ! “ Zakričal som na Agmaera, ktorý ihneď poslúchol.
Kľakli sme si a pred seba zdvihli štíti. Hneď nato sa o do nich zapichli šípi. Ruku mi trhlo dozadu, keď mi do štítu vrazil šíp. Z radu našich vojakov sa niesli výkriky. Nie všetci sa šípom ubránili. Zasyčal som keď mi jeden šíp škrabol rameno a odkryté stehno. Štít bol malý a okrúhly, tak niektoré šípi prešli tam, kde nemali. Vedľa nás prefrčalo niečo červené a horúce, až mi zhoreli neoholené chlpy na brade. Obzrel som sa a zbadal ohnivú guľu, ktorá dopadla na veľké štíti našich vojsk a vybuchla v spŕške iskier. Piatich vojakov to odhodilo a asi desiati začali zaživa horieť. Také strašné výkriky som ešte nikdy nepočul, ani keď Khajrgo dostal šípom do ramena.
Čarodejníci sa ich pokúšali zahasiť kúzlami. Falmerská vlna už narazila na štíti a začal sa skutočný masaker. Všade svišťali meče a lietali kvapky krvi. Falmeri liezli na telo Ogry a my sme sekali a sekali. Okolo nás svišťali šípi. Boli sme vynikajúci terč pre ich lukostrelcov, ale nijaký šíp sa nás ani nedotkol. Až o niekoľko minút, keď som bol vyčerpaný, všimol, že postarší čarodejník z univerzity, ktorý stál na balkóne, na nás ukazuje rukami. Zrejme nás chránil pred šípmi. Keď som sekol jedného falmera do krku zazrel som tiež prilietajúcu ohnivú guľu. Toto zrejme ten čarodejník nezastaví.
„Agmaer pozor ! “ Odstrčil som ho štítom. Agmaer spadol z Ogry na zem medzi bojujúcich falmerov až mu vyrazilo dych. Guľa zasiahla telo Ogry. Zaznel výbuch a oči mi zastrela silná žiara. Ako keby mi celé telo horelo. Nevedel som kde som, iba som sa postavil zo zeme. V ušiach mi strašne hučalo a niekoľko sekúnd som okrem záblesku ohňa nevidel nič. Matne som si uvedomoval že mi horí ľavá ruka aj so štítom. Až teraz ma ruka začala páliť a spomenul som si čo sa stalo. Štít som zhodil z ruky na zem a začal si rýchlo hasiť páliacu ruku. Keď plameň zmizol, ukázala sa nepekná popálenina, ktorá nesmierne štípala, no nemohol som sa s ňou viac zaoberať. Z Ohry ma odhodilo do našej obrannej línie, ale kde je Agmaer ?
„Agmaer ! Agmaer ! “ Kričal som smerom, kde ležalo horiace telo Ogry a kde som dúfal že je Agmaer. Musel spadnúť falmerom rovno pod meče. Táto predstava ma desila. Pretláčal som sa radom vojakov a keď som sa dostal dopredu, začal som sekať falmerov. Uhýnal som sa ich mečom a sekerami, ale aj tak ma pár krát sekli do nohy a ruky. Nikde nebolo ani stopy po Agmaerovi. Uvidel som ho až keď ma bolel každý sval na tele. Ležal na zemi udupávaný falmermi a s krvavou hruďou. Nevyzeral že žije. S posledným zvyškom síl som zdvihol meč a začal sa prebíjať k nemu prebíjať. Uhol som sa bodnutiu mečom a sekom odrezal falmerovi hlavu. Zboku do mňa vrážali naši vojaci a falmeri. Keby falmeri vyzerali ako ľudia, len ťažko by som rozoznal, ktorý patrí k nám. Bodol som ešte troch falmerov, kým som neuvidel Agmaerovu voľnú ruku. Skrčil som sa a schmatol ju. Začal som ho ťahať do bezpečia našej línie. Na chrbte mi šibla bolesť ako po údere bičom. Jeden z falmerov ma doňho sekol. Spadol som na koleno a sekol za seba. Falmera som sekol do nohy až spadol na mňa. Chytil ma za hlavu a udrel s ňou do zeme. V hlave mi opäť začalo búšiť. Päsťou som vrazil falmerovi do hlavy. Pustil ma a na zemi hľadal svoju pustenú zbraň. Keďže bol slepý, tak by ju len ťažko našiel. Zdvihol som meč a bodol mu tam, kde bolo srdce. Falmer padol na zem k svojmu meču. Konečne sa mi podarilo dostať za naše línie až k doktorom. Po ceste ma prestávala poslúchať noha. Aj v nej mi šklbala bolesť, zrejme mi do nej počas cesty nejaký falmer sekol. Prestal som ťahať Agmaera na mieste, kde ošetrovali ranených. Zvalil som sa o najbližší kameň a sťažka dýchal. Bolesť z mojich rán sa zväčšila, keď som sa už nemusel pohybovať a bojovať. Sklonil som sa k Agmaerovi a presvedčil sa či vôbec dýcha. Dýcha, ale len veľmi slabo. Dúfam že mu rana neprepichla pľúca. Nad Agmaera sa už sklonili čarodejníci a začali ho ošetrovať kúzlami.