---

... Ešte mimochodom za názvy postáv a miest sa ospravedlnujem ale určite nie su napísané správne ..:D nemal som čas hľadať na nete ako sa píšu ...:D

Otvoril som oči. Ocitli sme sa vo veľmi veľkej jaskyni osvetlenej tisíckami fakieľ. Všade kde sa len dalo sa bojovalo. Rinčanie zbraní, praskajúce štíty, krik umierajúcich a ranených. Bolo počuť len tieto zvuky. Falmeri sa zrejme prekopali z podzemia až do úkrytu, pretože sa valili z diery niekde na opačnom konci jaskyne. Zrazu nás obkolesila asi dvadsiatka vojakov. Pre helmy im do tváre nebolo vidieť. Na plášťoch a na štítoch mali znak Bieleho Priesmyku a niekoľký ďalší mali iné znaky miest.
Vytasili na nás zbrane a obkľúčili nás.
„Kto ste ? “ Zakričal na nás vojak stojaci najbližšie. Kopijou mieril priamo na mňa.
„Prišli sme vám pomôcť. “ Odpovedal Sano´r a sklopil meč.
„Pomoc by sa nám zišla, ale ešte stále ste mi neodpovedali na otázku. “
„Toto sú čarodejníci s univerzity. Dozvedeli sme sa kde sa skrývate a čo na vás chce zaútočiť, no zrejme sme prišli neskoro. “ Vravel opäť Sano´r.
„To áno, prišli ste neskoro, už vieme kto na nás útočí. Dobre, podte za mnou. “ Odvetil vojak a začal viesť skupinu k bojovému poľu. Zvyšný vojaci s vytasenými zbraňami uzatvárali skupinu. Prišli sme k zadnej línií, kde lukostrelci spoza provizórnej hradby s dreva, sudov a skríň, strieľali na falmerov šípy. Boli tu aj katapulty a veľké kuše, ale nikto ich neobsluhoval. Zrejme nemali muníciu. Po niekoľkých minútach netrpezlivého čakania sa začal ozývať víťazoslávny krik bojujúcich vojakov. Rinčanie zbraní utíchlo.
„To už je koniec ? “ Prekvapene sa spýtal Agmaer.
„Bohužiaľ ešte nie. “ Zachmúrene odvetil muž, ktorý sa s krvavým obojručným mečom a pár škrabancami vliekol k nám. Na sebe mal iné brnenie ako ostatný a na hlave mal korunku. Bol v sprievode ľudí, ktorý zrejme neboli obyčajný vojaci.
„Jarl Bieleho Priesmyku Balgruf. “ Predstavil sa muž.
„Toto je generál Talius a Ulfrik , jarl Veterného Žľabu. “ Vravel muž ukazujúc na muža v zlatom brnení a na ďalšieho oblečeného v kožušine. Pri slove Ulfrik sa generál Talius divne pohol. Na tvári mal výraz, žeby radšej usekol hlavu Ulfrikovi. Podobný výraz nasadil aj Ulfrik. Zrejme im nebolo pochuti byť spolu, ale za týchto okolností potrebovali každého muža. V sprievode boli ešte dve ženy. Elfka pri balgrufovi, s nepriateľským výrazom na tvári a žene stojaca pri Taliusovi v podobnom oblečení ako mal on. Jediný muž stál pri Ulfrikovi. Zrejme to boli vojnový poradcovia a strážcovia.
Ulfrik zdvihol hlavu a zahľadel sa na balkón, vytesaný z kameňa na stene jaskyne. Na balkóne bol jeden muž a žena. Aj oni museli byť jarlovia podľa ich oblečenia.
„Pche ! Nezaslúži si byť jarlom Falkhreathu, ten zbabelec. Že nebojuje žena ešte znesiem, ale keď nebojuje muž. “ Povedal a odpľul si na zem.
„Takže ste nám prišli na pomoc ? Pomoc čarodejníkov sa nám veľmi zíde. “ Pokračoval Balgruf.
„Áno. “ Povedal Sano´r.
„Musím povedať že ma udivuje že tam von ešte vôbec niekto prežil. Vojak mi povedal že ste vedeli o tomto úkryte a o útoku, ktorý nás čaká “
„O tomto úkryte vie viac ľudí ako len jarlovia. “ Povedal Agmaer.
„Radšej by sme mohli ísť na miesto kde nie je toľko uší. “ Ozval sa Sano´r.
Jarl prikývol. „To je rozumné. Len dúfam že nás popri tom nenapadnú falmerovia. Neviem prečo, ale zrazu sa stiahli späť do dier. “
Prešli sme k vchodu, ktorý viedol preč z väčšej jaskyne do ďalšej menšej s ťažkými kamennými dverami. V jaskyni bol len jeden veľký stôl a dostatok stoličiek pre nás všetkých.
„Kde sú ostatný jarlovia ? Myslím že ešte piati chýbajú. “ Opýtal sa Sano´r spolku.
„Títo to neprežili. Ostali sme už len my dvaja, plus ten Falkhreatský zbabelec a pani Elisif. “
Kamenné dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpili traja ľudia.
„Tu nemáte čo robiť. “ Povedal Talius a vstával.
„Myslím že my by sme tu mali byť. “ Ozval sa ženský hlas.
„Aela ! “ Ozval sa Sano´r a tiež vstal. „Čo tu robíš ? A ako si sa sem dostala ? “
„Našli nás v tej miestnosti príšery, prežila som len ja. Prišla som sem len chvíľu pred vami. Cítila som že tu je veľký počet ľudí. “ Usmiala sa naňho. „A zabúdaš kto v skutočnosti som. “ Dodala a ešte naňho žmurkla.
„Mysleli sme si že je mŕtva, kým neprišla... “ Povedal muž stojaci pri nej.
„A prečo by ste tu mali byť ? “ Skočil mu do reči Talius.
„Sme družiníci a nepodliehame nikomu. To už nie sme taký uznávaný bojovníci ? “ Zahlásil opäť ten istý muž.
„Dobre teda. “ Povedal Talius a posadil sa.
„Len tak mimochodom som Farkas a toto je Vilkas.“
Keď sa všetci posadili a prebrali vážne otázky o boji, ktorý sa práve udial, sme boli na rade s odpoveďami my.
„Teraz nám všetko pekne od začiatku porozprávate. Viete toho dosť na obyčajných bojovníkov. “ Povedal Ulfrik, ktorý si nás premeriaval pohľadom.
Komu ešte budeme musieť rozprávať to čo sme doteraz prežili ?