---

Za neprispievanie sa ospravedlňujem, ale pracujem na niečom novom z oblasti druhej svetovej vojny. Samozrejem ešte dokončim v rýchlosti Svetlo v Tme. Za slabo opýsané miesta sa tiež ospravedlňujem (síce ich pozná každý, kto hral skyrim), lebo čím skôr to chcem skončiť .... Dúfam že ešte so mnou do konca ostanete (RPG3)

23.Kapitola: úkryt

Stály sme všetci traja aj s kopou čarodejníkov v jaskyni pri stĺpe. Na ceste do jaskyne sme nemali žiadne problémy. Agmaer do stĺpa vložil kameň duší a s ďalším kameňom, ktorý bol umiestnený v stĺpe, nasmeroval na Markhart. O chvíľu som pocítil nepríjemný pocit pri pupku keď ma tam trhlo. Leteli sme výrom farieb a času. Ledva som v sebe udržal jedlo, ktoré sa mi dralo von. Dopadol som na zem a opäť pri tom spadol.
„Do zabudnutia aj s tým ! “ Zahrešil Agmaer. Takmer polovica čarodejníkov spadla a zo dvaja z nich sa aj povracali.
„Ale konečne sme tu. “ Vravel Sano´r vstávajúc zo zeme.
Agmaer začal hľadať tlačidlo, aby otvoril kamennú stenu a dostal nás von. Po chvíli ho našiel a stlačil. Kameň sa odvalil. Za ním bolo hneď vidieť trpasličie mesto. Pomaly sme vyšli von. Aby sme sa zbytočne nemuseli zaoberať príšerami tak nás jeden čarodejník začaroval. Nemohli nás vidieť ani počuť, ale naokolo bolo až podozrivo ticho a žiaden pohyb. Agmaer niečo pošepkal Branovi do ucha a ten sa rozbehol dopredu.
„Išiel prezrieť oblasť. “ Povedal Agmaer na naše začudované pohľady. V jaskyni sme čakali ešte niekoľko minút, kým sa nevrátil Bran. Bran pohodil ušami a zaštekal. Agmaer mu zrejme nejako záhadne rozumel.
„Pri meste a ani naokolo nie je nič. “
S čarodejníkmi sme prešli k trpasličím dverám, ktoré viedli do mesta.
„Kde je ten úkryt ? “ Opýtal som sa.
„Za jarlovým trónom. Na pohľad tam je stena, ale je to len ilúzia. Stačí stlačiť správny kameň a sme dnu. “ Odvetil starší čarodejník.
Vošli sme do mesta. Udivoval som sa nad prácou trpaslíkov. Museli byť veľmi zručný, vytesať takéto mesto do kameňa. Všadiaľ viedli zlaté trúbky. Len svätá deviatka vie kam a načo slúžia.
Čarodejník nás zaviedol až k ďalším dverám, ktoré boli ďalej v meste. Povedal že za nimi je jarlov palác. V nútri vládlo nepríjemné ticho, ktoré sa mi nepáčili. Síce to nebolo až také ticho keď si odmyslíme paru, ktorá syčala v nepravidelných intervaloch. Pri jarlovom tróne stáli na kameňoch rôzne stroje. Pár z nich som zrejme spoznal zo Sano´rovho opisu, keď sa hnal za liekom do Bieleho Priesmyku.
„Dúfam že tieto ostanú pekne krásne na svojom mieste. Necítim sa medzi nimi dobre. “ zavrčal Sano´r.
Niečo zapraskalo a na zem spadol jeden trpasličí stroj.
„Pozor ! “ Všetci naokolo sa hodili na zem. Každému čarodejníkovi sa v rukách blýskali rôzne živly. Agmaer už mieril niekde na zem kušou a Sano´r vytiahol meč.
„Zrejme planý poplach. “ Zahlásil jeden z čarodejníkov, keď sa aj po pár sekundách stroj nepostavil.
Všetci sa postavili a nadávali nehybnému stroju. V nohách som pocítil nejaký otras. Ďalší stroj na podstavci sa zakolísal, ale nespadol.
„Zemetrasenie ? “ Opýtal sa Agmaer. Bran medzitým oňuchával kvapkajúci olej zo stroja.
„Nie. To je z boja. “ Zahlásil Sano´r. Má pravdu. Keď sa všetci prestali hýbať, pocítili v nohách mierne otrasy a slabý krik.
„Rýchlo. “ Povedal som trochu nervózne. Prešli sme za jarlov trón a starší čarodejník stlačil jeden z kameňov uložených v stene. Nič sa nestalo.
„Tak podte. “ Povedal a prešiel cez stenu.
Zatvoril som ústa, keď som zistil že ich mám po celý čas otvorené v nemom úžase. Sano´r trochu neochotne vystrčil ruku, ktorá zmizla v jej útrobách.
„Dúfam že to bude lepšie ako cesta tými portálmi. “ Zaskučal Agmaer a aj s Branom prešiel cez stenu.
Zadržal som dych a prešiel cez stenu za nimi. Pocítil som mrazivý pocit a viac nič. Keď sa nič nedialo až na zvuky boja, ktoré boli teraz oveľa silnejšie ako predtým.