---

...
Nato že zabili arcimága neboli ostatný čarodejníci veľmi smutný. Skôr naopak. Začali sa škriepiť kto z nich by sa mal stať novým arcimágom. Najhoršie na tom bolo že za arcimága sa prehlasoval Ancano. Nepríjemný thalmorský špeh, ako my vravel Sano´r. Ancano vravel že ako arcimágov radca má plné právo stať sa arcimágom. Ostatným čarodejníkom sa to nepáčilo, ale akosi sa mu to báli povedať. Žeby bol ten elf tak silný ?
Zo Sano´rom, Agmaerom a Branom sme ležali na posteliach v prázdnej ubytovni kam nás poslali. Agmaer šteklil Brana za ušami a Sano´r si brúskou ostril meč. Ancano si už obliekol arcimágovo rúcho a usadil sa v jeho komnatách. Na moju žiadosť o liek proti vampirizmu sa len zasmial a poslal nás preč. Našťastie my akási čarodejnica, prechádzajúca okolo, strčila do ruky fľaštičku z liekom a pritom dookola vravela o škole obnovy.
Podľa presýpacích hodín, ktoré ležali na stolíku vedľa nás, sme na univerzite boli už tri hodiny.
„Čo urobíme ? “ vravel dookola Sano´r. „Môžeme síce ísť bez nich, ale potrebujeme aj čarodejníkov aby nám pomohli. “
Na um nám prichádzala iba jediná myšlienka. Zabiť Ancana. Vlastne by to ani nebol hriech. Ancano je aj tak stelesnením zla, ako vravel každý koho sme sa spýtali. Sano´ra by dokonca ani neprekvapovalo keby Thalmorovia boli spojený s upírmi.
Sano´r nakoniec povedal že to urobí. Dokonca s láskou. Na otázku prečo je tak zameraný na Thalmorov my iba odsekol že urobili to čo nemali.
„Oni zabili Khajra. “ Povedal, otočil sa k dverám a vyšiel von. Vstal som s Agmaerom z postele a rozbehli sme sa za ním.
„Kto bol Khajro ? “ Opýtal sa ma Agmaer.
„Jeho priateľ. “ Odvetil som mu. Trochu pochmúrne som si pomyslel že sa naňho asi dosť podobám keď to Sano´r všetko pre mňa robí.
Sano´r už vystupoval do komnaty arcimága. Čarodejníci, ktorých sme stretli zrejme tušili očo ide. Nedalo sa určiť či sú šťastný alebo zmetený s toho čo sa o chvíľu bude diať.
Kričal som na Sano´ra, ale ten nereagoval a vbehol do komnát arcimága. Vbehli sme tam s Agmaerom hneď za ním. Sano´r už mal vytasený meč a bol pripravený na útok. Ancano zvesil ruky z očarovacého aparátu a posmešne naňho hľadel.
„Typujem že ste ma prišli zabiť. “ Povedal Ancano.
„Nie, oni nie, iba ja. “ Odvetil Sano´r. Stará túžba po pomste, ktorá v ňom driemala odkedy mu zabili najlepšieho priateľa sa prebudila.
„Myslíš si že tvoja hrdzavá oceľ proti mojim kúzlam bude niečo znamenať ? “ Opýtal sa ho Ancano takmer zo smiechom. Sano´r zatínal zuby od hnevu.
„Sklapni ! “ Zakričal naňho Sano´r
„Óóó. Niekto sa nám rozzúril. “ Smial sa Ancano.
Sano´r zrazu skočil dopredu so zdvihnutým mečom. Ancano zdvihol ruku.
„Sano´r pozor ! “ Zakričal som naňho. Presne toto kúzlo som pár krát použil aj ja. Blesk. Sano´r v poslednej chvíli odskočil. Blesk zasiahol kamennú stenu nad mojou hlavou. Na mňa a Agmaera sa zosypali úlomky kameňa. Odkiaľsi ešte zaskučal Bran keď mu kameň spadol priamo na chvost.
V miestnosti sa ozývali samé výbuchy od bleskov, ktoré vysielal na Sano´ra Ancano. Úlomky zo stien lietali na všetky strany. S Agmaerom sme si iba kryli hlavy.
„Len bež, bež ! “ Kričal zo smiechom Ancano. Sano´r utekal pred bleskami po celej miestnosti. Za ním lietali knihy, kúsky dreva a rôzne elixíry. Po schodoch sa sem začali hrnúť ostatný čarodejníci.
„Máme zrejme hostí ! “ Zakričal Ancano a namieril ruku na kamennú stenu nad dverami, ktorá sa z rachotom zosypala a zabarikádovala dvere.
Rozbehnutý Sano´r vytiahol dýku a vrhol ju po Ancanovi. Ten iba zdvihol ruku a vyčaroval čarovný štít. Dýka sa iba neškodne odbila a dopadla na zem. Agmaer zvesil z chrbta kušu a snažil sa zamieriť Ancanovi na chrbát, ale pre letiace úlomky to nedokázal. Ja som zdvihol ruku a vypustil na Ancana vlastný blesk. Blesk ho zasiahol niekde pod lopatku. Tam kde ho blesk zasiahol sa rozprsklo svetlo. Čakal som že Ancano padne na kolená, ale nič sa mu nestalo. Musel byť celý očarovaný keď mu môj blesk nič nespravil. Ancana iba posunulo o kúsok dopredu. Ancano sa ani neobzrel, ale iba mykol rukou dozadu. Blesk prešiel na mieste kde sme s Agmaerom práve stáli. Hodili sme sa na zem. Blesk ešte Agmaera stihol zasiahnuť do ruky v ktorej držal kušu. Kuša sa prelomila na poly. Na zem ešte dopadol Agmaerov odťatý malíček.
Sano´r prestal krúžiť a rozbehol sa priamo na Ancana. Ancaco naňho presne vyslal blesk, ktorý by ho zasiahol nebyť Sano´rovho zakričania.
„FUS-ROH ! “ V miestnosti sa to len tak ozývalo. Prikryl som si uši dlaňami aby som zmiernil strašný hluk.
Spomalený blesk zasiahol Sano´ra, no nespôsobil mu žiadne zranenia. Sano´ra iba odhodilo dozadu do vytrýni s nejakými kameňmi. Ancana hodilo do políc s elixírmi. Tie sa naňho zosypali a rozbili sa. Sano´r sa omráčene postavil a škúlil na Ancana, ktorý tiež začal vstávať. Sano´r sa pomaly dovliekol ku očarovacému aparátu o ktorý sa oprel.
Chcel som vstať a pomôcť Sano´rovi, ale bolestivý štekot Brana, ktorý mal chvost zavalený pod väčším kameňom ma presvedčil že Sano´r si poradí aj sám.
Ancano opäť zdvihol ruku a vypustil na Sano´ra ďalší modro žiariaci blesk. Sano´r odskočil od aparátu. Blesk zasiahol aparát, ktorý vybuchol do striebristého svetla. Čierny dym z aparátu pokryl skoro celú miestnosť. Skoro nič som nevidel. V hrdle a nose som cítil nepríjemný štipľavý zápach. Hneď som sa rozkašľal a skoro som pustil kameň, ktorý som odvalil z Brana.
Sano´r sa doplazil k zvalenej skrini. Zo zeme vzal jednu z posledných celých fľiaš elixíru. Tam kde počul kašeľ, ktorý znel ako Ancanov, hodil Sano´r fľašu. Ozval sa tupý náraz a Ancanovo zakvičanie. Sano´r zasiahol fľašou Ancana priamo do hlavy. Na jeho tvári sa začali zjavovať pľuzgiere. Sano´r vzal zo zeme úlomok ostrého skla, zrejme rozbitej fľaše a pomaly sa vliekol ku kvíliacemu Ancanovi. Ancano nemohol pre pľuzgiere nič vidieť tak len naslepo vrhal svoje blesky. Sano´r mu rýchlo chytil ruky aby nikoho nezasiahol. Mykol mu rukou k Ancanovej vlastnej nohe. Ancano zakričal od väčšej bolesti keď ho jeho vlastný blesk zasiahol do nohy. Všade striekala krv tak mu Sano´r vrazil úlomok skla pod bradu. Ancano hneď prestal kričať a začal iba nepríjemne chrčať. Pomaly sa prestal hýbať a odcvikol na zem.
„Sano´r si v poriadku ? “ Opýtal som sa do dymu, tam kde by mal byť.
„Už áno. “ Ozvali sa slová odniekiaľ.
Ešte chvíľu sme len tak sedeli. Agmaer si držtal svoj odtŕhnutý malíček a ticho nadával na všetko čo sa dalo. Sano´r sa priplazil k nám a zvalil sa na zem. Na hlave mal sečnú ranu z ktorej pomaly tiekla krv. Prišiel k nej zrejme keď ho odhodili do vytríny.
Nakoniec čarodejníci odvalili všetky sutiny a vošli do zničenej komnaty arcimága.
„Čo do zabudnutia ? “ Potichu sa pýtal postarší čarodejník. Keď uvidel mŕtveho elfa tak zmĺkol.
Čarodejníci nás odviedli späť do ubytovne kde ošetrili Sano´rovu hlavu a spojili Agmaerov malíček s jeho rukou. Zdalo sa že Sano´ra sa čarodejníci boja a majú pred ním rešpekt. Veď aj mali prečo. Len tak bez tresne zabil čarodejníka.
Keď sme si trochu vydýchli tak sme vošli do sály elementov kde boli všetci ostatný čarodejníci, ktorý sa opäť hádali kto z nich by mal byť arcimág.
„Mám pre vás návrh. “ ozval som sa napokon. Už som nemohol zniesť tie ich hádky.
„Pôjdete z nami a ktorý z vás podá najlepší výkon v boji proti tým sprostým upírom sa stane arcimág. Čo nato hovoríte ? “
„A kto o tom bude rozhodovať ? “ Opýtal sa akýsi khajt.
„Ja. “ odvetil mu postarší čarodejník. „Už aj tak som starý na ten post. “
Ešte po niekoľkých otázkach sa dohodli. Všetci sa rozišli do svojich ubytovní po veci. Nakoniec sme sa zišli pri bráne do univerzity.
Konečne sa niečo robí. Pomyslel som si.