---

Proditor:
čo poviem otcovi? Že je jeho milovaný a tak skvelý syn mŕtvy? Že ja s tým nemám nič spoločné? Aj keby som sa snažil mu to vysvetliť, neuverí a ešte si to nakoniec odpykám.
Cválal som s vetrom o preteky a dumal pri tom nad myšlienkou, že Ardor môjho vlastného otca hypnotizoval alebo otrávil, len aby bolo po jeho. Bol by toho brat schopný?
Odpoveď som nepoznal, ale Ardor si určite brúsil zuby na trón. Na môj trón!
Konečne som sa dostal až ku kráľovským stajniam. Pegasa, môjho koňa, som tam predal do rúk koniara a ja som hrdo kráčal k nášmu zámku.
Vybehol som do otcovej komnaty, kde ma zastavili dve spotené a vystrašené služobné.
"Princ...váš otec mal..." začala prvá, "mal záchvat!"
Neveriacky som ju sledoval, ale keď som začul otcov ston, uveril som im. Odstrčil som ich z cesty a bežal k otcovi. Ležal na veľkej kráľovskej posteli a vyzeral vyčerpane.
Pristúpil som k posteli a padol pred ním na kolená. Letmo ma pohladil po vlasoch a slabým chrchľavým hlasom prehovoril: "Proditor, synak. Môj čas sa kráti a ja potrebujem..." prerušilo ho až nechutné zakašľanie.
"Chcem počuť, čo je s Ardorom."
"Našli sme len krv a toto," podal som mu bratovu dýku. Začal mohutne kašľať a chytal sa za hruď. Zrejme ho mučila bolesť, ale to mi nevadilo.
"Synak, niekto sa musí ujať žezla, ale pamätaj, že musíš panovať s rozvahou a múdrosťou. Veľkým kráľom ťa neurobí krviprelievanie, ale milosť k tým, ktorý si ju zasluhujú. Nenávisť ťa zhodí na úplne dno. Pamätaj čo som ti povedal a mysli na to, keď budeš pánom Striebornej luny."
"Milosť je pre slabých! Ten kto nevie nenávidieť nie je človekom, ale šialeným pokusom nejakého čarodejníka. Nenávidieť dokážu len silní!"
Otec sa ma snažil zastaviť, ale bol príliš nevládny na to, aby ma odtrhol od toho, čo je moje. Strieborná luna sa bude otriasať v mojom hneve!

Lumen:
Proditor už viac nebol mojím synom. Jeho srdce i duša chceli niečo, čo ublíži nevinným a zničí tak nádhernú krajinu.
Proroctvo vravelo, že Striebornú lunu zachráni muž s ohňom v srdci. Lenže kto ním je a kde sa teraz nachádza? Ardorovi žehnali bohovia, ale teraz ho len tak pustili do sveta mŕtvych? Len tak sa ho vzdali?
Hlavou mi blúdila ešte jedna otázka: Je skutočne mŕtvy?

Elwyria:
Dva dni som k Ardorovi chodila už za svitania a hľadala znamenie vydarenej práce. Na mieste vbodnutia tesáku sa mal objaviť polmesiac, ako znak našej druhej kože. Keďže Cultor nemal o nováčika takmer žiadny záujem, menila som mu obväzy a čistila rany ja. Občas na chvíľu nabral vedomie, poobzeral sa okolo seba a hneď znovu zaspal.
Znamenie sa mu vyformovalo až na tretí deň a aj táto malinká telesná námaha vyústila v ďalšie krvácanie. Rany sa totiž nechceli zavrieť a v jednom kuse sa otvárali.
Potľapkala som ho po obväzoch a ubezpečila, že to zvládne.
Musela som uznať, že tento muž bol výnimočne silný, keď toto prežil.
Veľmi sa podobá na Wenda. Je možné, že je to jeho ľudské Ja, ktoré prišlo splniť nejaké poslanie? Alebo je to len obyčajný chlap a ja strácam rozum?