Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Strieborná luna

Přidal Mimz dne 09.08.2012 18:41
#23

Kapitola IV.


Ardor:
Nečakal som hodiny, ale rovno tri. Z časti pretože som Proda nevedel nájsť a z časti preto, lebo som netušil, čo bratovi poviem.
Lumen zavolal nejakú mastičkárku a tá mi ranu poriadne vyčistila a natrela niečím, čo ani zďaleka nepripomínalo liečivý odvar. Smrdelo to ako hnilá mŕtvola a vyzeralo ako nejaký trus. Čo bolo nanajvýš divné, bolo, že rana sa zacelila a po krvi tam nebolo ani stopy.
Spýtal som sa jednej zo slúžok, ktorá obsluhovala najmä brata, kde by mohol byť, ale nemala ani poňatia.
Bezcieľne som sa prechádzal popri stajniach, keď som zbadal Proda s lukom a šípmy na jeho koni. Moja kobyla Orion, najlepšia v celej ríši, na sebe mala sedlo a bola pripravená na nejakú cestu.
Priskočil som k nej a vyhupol sa do sedla. Pristúpil som k Prodovi a tichým zakašľaním si podmanil jeho pozornosť.
Otočil sa ku mne a mierne nahnevaným tónom ma pozdravil.
"Kam si sa vybral?" začal som rozhovor.
"Kam myslíš?"
Prezrel som si ho a so smiechom odvetil, že na lov.
"Ideš si po ďalšiu trofej?"
"Ak ma zasa nedrgneš."
"Toho sa báť nemusíš. Tentoraz si počkám kým minieš cieľ vlastnou vinou," zažartoval som. Obaja sme sa rozosmiali.
"Poď so mnou, ak teda nemáš v pláne ma opäť zhadzovať pred otcom."
"Prod...Proditor, ja sa ospravedlňujem. Povedal som mu iba svoj názor a on súhlasil. Nič zlého som o tebe nikdy nevyslovil a ani nevyslovím."
"Sľubuješ?"
Usmial som sa na brata a zo žartu ho ďobol prstom do boku. Bol neskutočne šteklivý a to som ako starší a silnejší rád využíval.
Rozosmial sa a popohnal koňa do lesa. Pohladil som Orion po krku a dal sa do cvalu.

Lumen:
Pozoroval som svojich synov ako miznú kdesi za stromami. Varoval som Ardora pred Proditorom, ale on ho zbožňuje a neverí, že by mu brat mohol za chrbtom kopať hrob. Neverí, ale čo ak?
Pobral som sa do svojej komnaty, kde mi služobné prichystali kúpeľ. Vo vode sa o živote, budúcnosti a o podobných veciach rozmýšľa najlepšie.
Vyzliekol som si šaty a ponoril sa do horúcej tekutiny.
Riskuješ, že ich stratíš oboch, ozvalo sa v mojej hlave. Bol to hlas mojej ženy, ktorá mi radila vo veciach najťažších.
"Ja viem, drahá, ale čo môžem robiť? Náš syn sa čoraz bližšie podobá proroctvu."

Ardor:
Cválali sme hustým lesom a nechali jemný vánok pohládzať naše tváre. Koruny stromov sa šťastne hrali a šepkali svoje pesničky. Vtáci ich zas kričali na plné hrdlá.
Aj keď sme dlho hľadali, nenašli sme jedinú srnu, jeleňa alebo dokonca kanca. Akoby sa po nich zľahla zem.
"Vieš, že za zradu sa vraj trestá smrťou?" nadhodil Prod. Nechápal som čo tým myslí, ale zapojil som sa.
"Áno vedel, ale nie každý to tak robí. Aj niektorí z mojich mužov ma už zradili, ale ja tu nie som od toho, aby som ich súdil. Zabiť ich, by bol hriech, ale ak odpustíš, bohovia ťa požehnajú."
"A čo ak niektorí nechcú čakať až kým zradcu nepotrestajú najvyšší?"
"Prod, kam to smeruje?"
"Nikam, len som tak rozmýšľal. Som druhý."
Nechápavo som sa na neho zahľadel.
"Pre otca. Som len ten druhý, muž, ktorý nemá vlastnú česť, za ktorú by mohol bojovať. Som druhý. Vieš kto je na jeho zozname najobľúbenejší, najstatočnejší a úplne najlepší?"
Nepáčilo sa mi to o čom hovoril. Než som sa nazdal, obaja sme zastavili. Za mnou bola strmá priepasť. Vôbec som z tejto situácie nebol nadšený.
"Kto?"
"Trikrát hádaj, rytier Ardor. Muž, ktorý svojím mečom zabil už stovky ľudí a nebojí sa ani samotnej smrti."
Nervózne som sa obzeral okolo seba.
"Čo, doparoma, chceš počuť, Prod?!"
"Ale nič, braček. Len ma tak napadlo...čo ak sa náhodou zošmykne z útesu a zlomí si väzy? čo potom? Stratí Strieborná luna svojho idola?"
"Prod, ja za to nemôžem."
"Isteže áno! Si ten úchvatný chlap, ktorý sa nebojí ničoho! Syn, ktorého má i nevlastný otec radšej ako svojho vlastného!"
"To nie je pravda! Lumen ťa miluje! Si jeho syn a ja nie som nikto! Som vrah!"
"Tvoje svedomie, braček, ťa už nebude naďalej sužovať. Teraz!" skríkol a vzduchom zasvišťal šíp. Netrafil však mňa...trafil Orion. Kobyla sa postavila na zadné a začala sa metať ako zmyslov zbavená. Nevládal som sa udržať uzdy. Striasla ma zo sedla a ja som letel strmhlav dolu roklinou. Telom som narážal do skál a cítil, ako sa mi lámu kosti v tele.
Každý kameň vyvolal nepredstaviteľné muky. Konečne som dopadol na trávnatú zem. Zelenú burinu sfarbovala životne dôležitá tekutina do červena.
Asi päť minút som nehybne ležal a čakal na nevyhnutné, ale v tom som pred sebou zbadal vlka. Zrejme toho istého bieleho, ktorému som zachránil život. A teraz si on prišiel pre ten môj...

Upravil/a Mimz dne 10.08.2012 17:15