Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Príbeh Družníčky

Přidal Mimz dne 20.07.2012 12:58
#24

Kapitola VII.
"Auuuu," zavyla som na mesiac. Stála som pred Jorrvaskrom a hľadala nejakú únikovú cestu. Skočila som na všetky štyri a rozbehla sa smerom ku tržnici. Cestu mi však skrížila mestská stráž. Bol tam aj chlap, ktorý ma včera urazil. Vycerila som obrovské tesáky a vrčala som na neho. To bolo všetko čo som mala v pláne, ale vlastné telo ma zradilo. Zahnala som sa naňho a odhodila ho niekoľko metrov, naviac dopadol na tvrdé skaliská.
Zarevala som a ostatní sa dali na útek. V diaľke som rozpoznala bránu Bieleho priesmyku. Pribehla som k nej a šikovne sa prešmykla na druhú stranu. Moje laby boli teraz o dosť silnejšie ako v khajiitskej podobe. Mala som energie za troch.
Netuším odkiaľ, no pribehol ku mne ďalší vlkolak.
"Bež za mnou," vydralo sa z neho. Momentálne som nemala záložný plán, takže som uháňala za ním. Jeho pach mi niečo, alebo niekoho pripomínal, ale za svet som si nevedela spomenúť. Znenazdajky som stratila pojem o svete.

"Hej. Hej, si hore?" pýtal sa ma známy hlas. Ženský hlas. V hlave mi trieštilo, žalúdok plával hore-dolu a svaly zvierali kŕče. Niekto mi podal ruku a pomohol mi vstať. Myslela som, že mi pomáha Aela, no vedľa mňa sa vynorila Ethanova usmievavá tvár.
"Kde to sme..."
"Pri Šibeničnej skale. Je ti dobre? Si veľmi bledá."
"Ako som sa sem, preboha, dostala?"
"Ethan ťa sem doviedol. Démon ťa na chvíľu pohltil, ale druhého vlkolaka považoval za priateľa, tak šiel za ním. Báli sme sa, že sa už nepreberieš."
"Ethan, ty si predsa mal úlohu od Kodlaka. Ako to, že si tu?" spýtala som sa.
"Úloha splnená. Ó, aby som nezabudol, tu máš," podal mi kožené brnenie, aké mal on a navrchu bol nejaký list. Rýchlo som sa obliekla a zvedavá čo v ňom nájdem som ho otvorila.

Nira,
v mene nášho cisára sa vám ospravedlňujeme za spôsobené nepríjemnosti. Vojak Geruus bol zbavený funkcie a za to, že vás krivo obvinil, mu boli odťaté obe ruky. Ešte raz sa ospravedlňujeme.
Generál Tulius


Musel myslieť to, že ma chceli kvôli tomu krivákovi popraviť, no nechcela som tomu veriť.
"Ethan, ako si to vedel?"
"Minulý týždeň som okrádal dvoch legionárov a začul som ich rozhovor. Vraj nejaký Geruus dal zabiť khajiitku a pritom nič neurobila. Keď som sa dozvedel, že žiješ, napadlo ma, či by ste ma za očistenie tvojho mena nevzali k vám. Dohodol som sa s Kodlakom a on súhlasil."
"Ako sa ti podarilo ho presvedčiť, aby povedal pravdu?"
"Povedzme, že nejaký pekný khajiit mu pridržal dýku pri krku a jemu sa zázrakom rozviazal jazyk. Teraz si čistá."
Bola som v šoku. Nevedela som, ako sa mu mám poďakovať, čo povedať alebo urobiť. Stála som tam ako prikovaná a "inteligentne" na neho zízala.
Aela trápnu chvíľu prerušila: "Hrdličky, máme tu nejakú prácu. Musíme zabiť jedného z vodcov Striebornej ruky. Skjor sa vydal napred, takže ide sa!"
Spamätala som sa a všetci sme sa pobrali k pevnosti, kde na nás čakali tí lovci. Dvoch hore som odstránila ja lukom, zvyšných troch si podali Aela a Ethan. Vstúpili sme do pevnosti a takto sme si prebojovávali cestu skrz zabijákov. Nemyslela som na nič iné, len na to, čo pre mňa Ethan urobil.
Myšlienky na jeho obetavý čin zaliezli do úzadia až, keď sme narazili na vodcu- Sťahovača koží. Všade boli mŕtve telá iných vlkolakov bez kože. Do čoho som sa to zasa zaplietla?!
Sťahovač na mňa vyskočil s veľkým mečom a pokúsil sa mi prebodnúť hrdlo, no Ethan sa premenil na vlka a roztrhal ho na kúsočky. Opäť ma zachránil. A ja som uvažovala, že ho v spánku podrežem.
"Kde je Skjor?" spýtala som sa, keď bolo po všetkom.
Všetci sme ho hľadali, no nikto z nás nebol pripravený na to, čo sme našli. Jeho bezduché telo sa váľalo v jednej z vlkolačích klietok. Od smútku ma striaslo. Nepoznala som ho dobre, ale patril k nám.
"Chudák. Keby na nás počkal, nebolo by sa to stalo. Vy dvaja sa vráťte domov. Ja sa tu chvíľu zdržím."
Chcela som jej povedať niečo ako: je na lepšom mieste, ale nič ma nenapadlo. S Ethanom sme sa dali na cestu, oznámiť ostatným čo sa stalo. Na dnešný deň len tak nezabudnem.