Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Príbeh Družníčky

Přidal Mimz dne 20.07.2012 11:35
#20

Kapitola VI.
Dostala som vlastnú izbu s dvoma posteľami, jednu pre mňa a druhú, asi, pre budúceho člena. Je to pekné mať kde prenocovať a nikto od vás nežiada zlatky za každú drobnosť. Jorrvaskr sa stal mojím domovom.
Tak nádherný deň som nemohla stráviť zavretá doma. Prechádzala som sa po námestí Bieleho priesmyku a hľadala nejakú zábavku. Prechádzala som okolo jedného z mestských strážnikov a milo som sa na neho usmiala, no on mi to opätoval strčením do ramena a škaredým komentárom: "Odporná khajiitka, v tomto meste nemáš čo pohľadávať! Ak ťa uvidím pozerať sa na niečie vrecká, hodím ťa do šatlavy! Teraz uhni!" zreval na mňa. Chcela som mu oponovať, ale už dávno som sa naučila, že zákon je proti nám a moja hádka s týmto zadubencom by mi rozhodne nepomohla.
"Prepáčte," odvetila som so sklonenou hlavou.
Prečo sa hádať a nadávať si, keď viete špičkovo kradnúť? Hneď ako sa otočil, prikrčila som sa, skontrolovala či ma niekto nesleduje a siahla do jeho vrecka. Vytiahla som fľaštičku lákavej medoviny. Zbožňovala som ju.
Opatrne som cúvala dozadu, no on sa otočil ku mne a hľadel na svoju medovinu. Rozmýšľam, či nezmením zamestnanie.
"Ja...vysvetlím..."
Strážnik na mňa zavrčal a siahol po meči, keď k nám priskočil ďalší khajiit a vzal mi medovinu z ruky.
"Toto vám vypadlo, pán strážca. Moja priateľka vám to chcela vrátiť," prihovoril sa za mňa neznámy cudzinec. Ochranca zákona na neho znechutene fľochol, vytrhol mu sladký nektár z ruky a odkráčal venovať sa svojim povinostiam.
Nový khajiit ma vzal za rameno a viedol do temnej bočnej uličky. Sotil ma k múru a do vzduchu zdvihol medovinu, ktorú som sa pokúsila ukradnúť.
"To je moje! Okamžite mi to vráť!" nastavila som ruku, aby mi ju vrátil.
"Eeeeee. Ak ju chceš, poď si po ňu." Skočila som na neho, ale bol o dosť silnejší ako ja. Striasol ma zo seba bez akýhkoľvek problémov.
Sklopila som uši a vytasila meč.
"Tak dáš mi to, ty podvodník?"
"To ani nechceš vedieť ako som to urobil, tigrica?"
"V tejto chvíli mám výhodu ja. Ak si ctený pán nevšimol, to ja tu držím meč," pohrozila som mu.
"Cicuška, musíš byť opatrnejšia, keď chceš byť dobrá zlodejka. Uznávam, tieto stráže su zadubené, ale nie až takto. A čo viac, zachránil som ťa. Si mojou dlžníčkou."
Nerada si to priznávam, ale mal pravdu. Bez neho by som teraz kysla v žalári. Vrátila som meč na svoje miesto a podala mu ruku na uzmierenie. So šibalským úsmevom moje gesto opätoval. Podal mi medovinu a poškrabal sa po huňatej hlave.
"Som Ethan a aké je tvoje meno, tigrica?"
"Volajú ma Nira." Jeho tvár sa zrazu rozžiarila.
"Ty patríš ku Družníkom, však?"
"Áno," odpovedala som skôr otázkou. Ethan sa začal prechádzať sem a tam a natešene si čosi brblal.
"To je ono! To je riešenie! Bohovia, ďakujem vám!"
Začalo ma to rozčuľovať. Schytila som ho pod krk a zatriasla ním.
"Čo to táraš?"
"Ty si Družníčka. Družníci sú vlkolaci. Ja som vlkolak. To znamená, že ma musíte prijať medzi seba a bude po mojich starostiach."
Okamžite som ho pustila a o krok som cúvla. Musel si to všimnúť, keďže sa usmial a povedal, že to nie je nákazlivé. Vyhrnul si jeden rukáv svojej koženej zbroje a ukázal mi nepríjemnú jazvu od uhryznutia.
"Asi pred dvoma rokmi som natrafil na nejakého chlapíka a ten sa premenil. Vyhral som, ale niečo som tomu musel obetovať. Neboj, viem sa dobre ovládať."
"Takže chceš vstúpiť k nám?"
"Ehm, nevravel som to pred chvíľou? Ty si moja vstupenka. Prihovoríš sa za mňa."
Vycerila som zuby a zúžila oči, aby som vyzerala nahnevane.
"Prečo by som to asi robila?"
"Pretože som pekný, som khajiit ako ty a nakoniec...zachránil som ťa."
"Čo nám môžeš ponúknuť?"
"Seba, cicuška. Som hladný, takže by sme mohli vyraziť do Jorrvaskru. Nemyslíš?"
Mala som dve možnosti: po a) vezmem ho ku Kodlakovi a splatím svoj dlh alebo po b) podrežem ho, zahrabem mŕtvolu a žiaden Ethan ma tu otravovať nebude. Ťažké rozhodovanie, no aspoň raz sa zachovám čestne.
"Tak fajn. Poď za mnou." Doviedla som kocúrika ku Kodlakovi a ten si ho prezrel.
"Silný si dosť, ale čo ťa vedie k tomu, stať sa jedným z nás?"
"Kodlak, viem, že Družníci sú vlkolaci a ja žijem, bohužiaľ, s týmto prekliatím už pomerne dlhú dobu."
"Aha. A ako vieš bojovať, chlapče?"
"Je dobrý. Videla som ho," zaklamala som.
"Nuž, slovo mojej sestry mi stačí, ale budeš tu len na skúšku."
"Mohol by som vám niečo povedať? Osamote?" pozrel sa na mňa a pohľadom ma vyzval k odchodu. Zagúľala som očami a vyšla z Kodlakovej spálne. Prechádzala som sa hore-dolu, kým ma nezastavil Skjor.
"Nira, máme s Aelou pre teba menšie prekvapenie. V noci príď za mnou k tomu veľkému kameňu, kde je tajný vchod do....to je jedno. Aela ti ho minule ukazovala. Čakám ťa."
"Prídem."
Dvere sa otvorili a Ethan s Kodlakom vyšli na chodbu. Ethan sa rozbehol preč. Chcela som ho nasledovať a zistiť čo má zalubom, no Kodlak ma zastavil.
"Dal som mu úlohu. Ak ju splní, stane sa jedným z nás."
Otvorila som ústa, že budem protestovať, no Kodlak mi ich zdvihnutím prsta zavrel. Nemala som na výber. Ako slušné mačiatko som odpochodovala do svojej izby.

Nad skyrim sa vzniesol mesiac. Ako mi Skjor nakázal, šla som k tajnému vchdou a stretla sa tam s ním.
"Nira, za týmito dverami ťa čaká nový život. Môžeme pokračovať?"
Nahlas som preglgla a prikývla. Vnútri som sa strašne preľakla. V strede bola veľká mramorová misa a za ňou stál vlkolak.
"To je Aela. Dnes večer bude stvoriteľkou. Ak sa chceš stať jednou z nás musíš prijať toto požehnanie. Si pripravená?"
"Myslím, že áno."
"Tak dobre." Skjor vzal malú dýku a pristúpil k Aele. Natiahol jej ruku nad misku a porezal ju, aby z rany vytiekla krv. Pristúpila som k pripravenému "nápoju" a zúfalo sa zahľadela na Skjora. Skutočne chcem takýto život? To neviem, no určite viem, že chcem patriť k nim.
"Vypi to a staň sa nočným lovcom."
Sklonila som sa ku krvi a pomaly ju vtiahla do seba. Takmer som vyvrátila večeru, ale vydržala som to. Odrazu sa mi nohy začali triasť a koža praskala. Do mojej duše sa vkradol čierny vlk...