---

Buďte pozdravení, smrtelníci :P. Ak bude mať náhodou nejaké prvky z ostatných vašich príbehov, ospravedlňujem sa, ale ostatné som nečítala. Niektoré postavy a scény budú vymyslené, na iné natrafíte v hre. Ak sa vám môj príbeh zapáči alebo nie- napíšte mi to prosím do komentárov. Gramatické chyby si prosím skúste (ak sa to bude dať) nevšímať. Ďakujem a prajem príjemné čítanie.

Kapitola I.
Volám sa Nira a som mladá khajiitka, no presný vek vám povedať, bohužiaľ, nemôžem. Strýko Kha-to sa ma ujal po tom, ako sa ma rodičia vzdali. Povedal, že ma našiel v plienkach ako malé ulepené mačiatko pred vyše dvadsiatimi rokmi. O mojich skutočných rodičoch nevedel nič, no možno mi to len zatajoval. Aj keby som o nich niečo vedela, nechcela by som ich nájsť. Zrejme to boli khajiiti závislí na skume, ako väčšina z nás a možno si ani poriadne neuvedomili, že som sa narodila. Keby áno, neodkopli by ma ako nejakú špinavú handru.
Najprv sme žili v Elsweyri, lenže potom ako nám nejaké monštrum spálilo dom, neostalo nám nič iné, len sa presťahovať sem do tejto nehostinnej krajiny. Skyrim sa Elsweyru vôbec nepodobá. Tam ste sa mohli vyhrievať na slniečku, tu ste radi ak vám z nosa netrčia ľadové cencúle.
Pridali sme sa ku khajiitským karavánam, ktoré nám láskavo ponúkli svoje ochranné krídla. Cestovali sme všade po skyrime, ale nikde sme sa príliš nezdržali, veď načo, keď sa s nami nikto nechcel baviť.
Ako plynul čas, Kha-to ma opustil a odobral sa na druhý breh. Ostala som sama s karavánami a khajiiti z nich ma učili svojim trikom. Vedela som sa plížiť ako tieň, zámky som otvárala do desiatich sekúnd a ľudí som okrádala o všetko čo pri sebe mali.
Raz sme zavítali do Samoty, hlavného mesta Skyrimu. Po dlhej a vyčerpávajúcej ceste som sa rozhodla precvičiť si svoje lúpežnícke schopnosti. Oddelila som sa od ostatných a vošla do mesta. Bolo to prekrásne. Všade ľudia predávajúci kopec maškŕt a oblečenia. Od údivu som otvorila ústa.
Vyhliadla som si nejakého chlapa v červenej uniforme a prikradla som sa ku nemu zozadu, pomaly krok za krokom. Šikovne som mu otvorila kapsičku a nakukla do nej. Páni! Tridsať zlatých mincí, fľaštička medoviny a nejaký zlatý náhrdelník. Už, už som sa natiahla po zlatkách a šperky, keď sa ten chlap zvrtol ku mne a zdrapil ma pod krk.
"Odporná khajiitská špina! Pokúšala si sa ma okradnúť, cicuška?!"
"Nie, pane, ja len..."
"Mňa neoklameš, zlodejka. Toto ťa príde draho!" zvrieskol mi priamo do jemných uší. Ťahal ma za sebou do nejakého paláca, kde mali rozhodnúť o mojom osude. Ja hlupaňa, nemohla som si vybrať niekoho iného?
Uniformovaný ma hodil na zem pred nejakého generála Tulia.
"Generál Tulius," prehovoril vážnym hlasom, "toto mača sa ma pokúsilo okradnúť! Naviac pri sebe mala toto." Pristúpil k Tuliovi a niečo mu ukázal, no nevidela som, čo to je. Generál sa zhrozil a nariadil strážam aby ma zatkli a odviedli k nejakým stormcloaksom.
"Pozajtra bude popravená spolu s nimi!" prehlásil a dvojica uniformovaných ma vliekla kdesi dozadu, no nehodlala som sa vzdať. Vyšmykla som sa im a dala sa na útek, lenže zrazu som zacítila na zátylku hroznú bolesť a padla som na zem.
"Neujdeš, cicuška," bolo posledné čo som počula predtým, ako môj svet zahalila temnota.