Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Príbeh Khajiita

Přidal risozl dne 18.07.2012 10:41
#12

Kapitola V

V kostiach som cítil ten povestný Skyrimský vietor. Celý som sa triasol a nemal som poňatia kde sa nachádzam. Snehová búrka zrazila viditeľnosť na nulu. Spadol som do snehu a začal som sa modliť. Arkay, Dibella, Kynaret, Akatosh. Svätá Deviatka. Pomôžte mi v časoch trápenia, žiadam vás o to ako váš pokorný služobník.
Zrazu som začul hlasy: „Je tam! Počul som ho!“ zakričal neznámy muž. „Je vôbec živý?“ Opýtal sa druhý muž. ten druhý hlas mi bol povedomý. Bol to Ulfrik. Po prebudení som znova počul Ulfrikov hlas: „Náš mačací hraničiar sa konečne prebudil. Vitaj vo Veternom Žľabe.“ „Ako vieš že som hraničiar?“ prerušil som Ulfrikove rozprávanie. Ulfrik ukázal prstom na moju ľavú ruku. Nemohol som tomu uveriť. Celú ľavú ruku som mal poprepletanú zelenými svietiacimi nitkami. „Hadvar...“ začal som rozprávať ale Ulfrik ma prerušil. „ áno viem čo sa stalo.“ „Musíme ho zastaviť!“ dodal Ulfrik. „Lenže ako? Légia sa s Búrnymi Hávmi nikdy nespojí!“ Zo zvýšeným hlasom som mu odpovedal na jeho výzvu. „ Mal by si ísť do Samoty a varovať generála Tulia.“ navrhol Ulfrik, „Ale najprv bude hostina!“ jedným dychom dodal.
Jedlo bolo úžasné ale ani hudba nezaostávala. Hrali tam známy ale aj menej známy bardi z celého Skyrimu. Najlepší bard bol ku podivu žena, Nordka menom Lissele. Zrazu do miestnosti vbehol vojak ktorý mal v hrudi zabodnutý meč. Stihol iba varovať pred útokom a potom sa odobral do Sovngardu. Všetci sa chystali do zbrane ja som zobral svoj luk a do ruky mi dali Tridsať šípov a oceľový krátky meč. Bežal som za ostatnými vojakmi do boja. Všimol som si neďaleký múr na ktorý by sa dalo vyliezť. Keď už som bol na hradbách ostreľoval som nepriateľov šípmi. Na Veterný Žľab útočili Legionári. Ostreľoval som ich ďalej a zrazu som pocítil čudné chvenie v hrudi. Hraničiarske znamenie sa rozžiarilo ešte viac a ja som vypálil šíp, ktorý sa vzápätí rozžiaril tiež roztrojil sa a trafil tri ciele do hlavy. Bol som prekvapený ale ovládol som svoje pocity, a ďalej som strieľal šípy na Nepriateľov podo mnou.
Po boji sa ma pýtal jeden vojak „ Ako si to urobil to bolo úžasné!“ „Neviem.“ Odvetil som mu. Nespokojný vojak odišiel. Ja som išiel do krčmy nakúpiť zásoby a vyrazil som do Samoty.