---

KAPITOLA II

Oznámil som Svenovej matke čo sa stalo. Bola s toho veľmi zdrvená ale jej reakcia ma zaskočila. priložila si nôž ku krku a prepichla si krčnú tepnu. keď padala na zem zachytil som ju a čo by čert nechcel tak v tu chvíľu vošiel do dverí strážny ktorý niesol ukradnutú buchtu Svenovej matky.
Keďže Skyrimský strážnici sú jednoduchý ľudia ihneď ma chcel zavrieť za vraždu. V tejto situácií som nemohol veľmi protestovať lebo do chatrče vbehli ďalší dvaja. Strážnici mi zobrali všetky veci. Malo to jednu výhodu a to takú že v Riverwoode nemali väznicu tak ma presunuli do Bieleho Priesmyku.
Ale za vraždu boli v Skyrime vysoké tresty. 2-3 mesiace bol minimálny trest. Ešte mohol byť trest smrti. Takže jediná možnosť ako sa dostať z tejto situácie je buď si vybaviť spravodlivý súdny proces alebo zdrhnúť. Keďže v Skyrime bol jediný sudca chlap v čiernej kapucni so sekerou v ruke ktorý životy nezachraňuje iba utráca, tak bude problém si uňho milosť vybaviť. Takže jediná možnosť zdrhnúť. Ako? Kedy? Útek zo Skyrimského väzenia samo o sebe nebol problém ale problém bol potom zo strážnikmi ktorý túžili po krvi.
Našťastie vo väznici boli strážnici na mol, ale čo s tými vonku. každá stráž sa strieda vo väznici tak si tváre väzňov pamätajú. „HEJ! potrebujem napiť!“ zvolal som na strážnika a v ruke som si pripravil kúzlo ktoré obeti potrhá všetky svaly na ktoré narazí. „Nič nepotrebuješ.“ Kľukne povedal strážnik.
„Dotrep sa sem už konečne ty vrece hovien!“ zvrieskol som. Toto už strážnika naštvalo tak vytasil meč a išiel pomaly ku mne. „Skončil si mačiatko.“ Zasypel. Napriahol meč a chcel ma bodnúť ale vzápätí na to som vyslal kúzlo a ono roztrhalo strážnikovu lebku na kusy. Zobral som si jeho oceľový meč ktorý zaiskril na zeleno. Ten meč je očarovaný! Toto nebol pravý strážny lebo strážny nemávajú očarované zbrane. Do miestnosti vbehlo ešte päť mužov. Nerobilo problém ich zabiť s pomocou meča a kúzla. Miestnosť ktorá bola urobená ako väzenie sa zmenila na nepoznanie. Všade boli potrhané ľudské orgány a krv. to kúzlo čo som mal v ruke som si sám zostrojil. Slúžilo na ľahkú porážku ťažkoodencov keď som slúžil v Khajiitskej špeciálnej jednotke vojnových a špionážnych aktivít “Saakar” do Saakaru sa vyberali len tí najlepší z najlepších. Saakar ponúkal najlepších vojakov na bojovom poli. Ale vojakov burcovali k lepším výkonom neľudským spôsobom. Preto som prijal ponuku od Khajiitskej vlády na zničenie tohto spolku. keďže Saakar cvičil ťažkoodencov potreboval som mať výhodu. Ale už dosť zamýšľania pomyslel som si teraz sa musím dostať von a zistiť kto ma chcel mať v zajatí. Pri falošnom strážnom som našiel kľúč. Keď som chcel odísť strážny sa nadýchol. „Prečo sa hráte na strážneho?“ opýtal som sa. „Ak-ako to vieš?“ zakašlal strážny a z úst mu išiel potôčik krvi. „strážny nenosia očarované zbrane.“ vytkol som mu jeho strašnú chybu pomocou ktorej som ich odhalil. „Do-do riti!“ strážny už mlel z posledného. „Kto si vás najal?“ pokračoval som vo výsluchu. Strážny chcel niečo povedať ale vyšlo z neho len chrčanie.
Väznica bola umiestnená v opustenom dole. Neďaleko bol luk a šesť šípov. Vzial som ich a pokračoval ďalej. predo mnou sa črtala silueta dákej ženy. Žena mala na sebe plátovú zbroj tak som sa snažil mieriť na hlavu. Natiahol som tetivu a vypálil. Žene som prestrelil ucho a tá spadla z revom do vody. Mala smolu lebo z tej vody sa vynorili krokodíly. Nevšímal som si to a išiel ďalej. Prešiel som po dvoch mostoch a už som bol vonku. Zahliadol som aj Riverwood. Začnem pátrať tam a ak budem mať aspoň trochu šťastia nájdem toho čo sa ma chcel zbaviť.