Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Príbeh Khajiita

Přidal risozl dne 05.05.2012 23:24
#1

Zdravím Vás milí čitatelia tohto webu. Keďže tu všetci píšete vymyslené príbehy svojich postáv, rozhodol som sa že aj ja sa podelím o svoj príbeh. budem rád ak mi napíšete komentár a poviete na čom by som mal zapracovať. Prajem Vám prijemne čítanie. PS. ak sa vám to bude páčiť napíšte a ja pridám ďalšie kapitoly.

.......................................................................................................................................................
KAPITOLA I

Náhle mi do očí udrelo ostré slnko a okolo uší mi preletel šíp. Moje mačacie oči si už pomaly zvykali na slnečné žiarenie. Keď som sa trochu poobzeral všimol som si že sa okolo mňa bojuje. Imperiálci bojovali s mužmi v modrých odevoch. Jeden císarský sa pozrel smerom ku mne, vytasil meč a chystal sa na mňa zaútočiť. Ani na sekundu som neváhal vytiahol som meč s prebodnutej osoby v modrom a Imperialcovi som odsekol hlavu. Ostatní si to všimli a bežali mu na pomoc, zatiaľ čo ja som sa pustil dolu svahom. Samozrejme Cisársky to nenechali len tak... Rozbehli sa za mnou a hodnú chvíľu ma naháňali ale napokon som ich stratil niekde pri Riftene. Riften bol domovom zlodejského cechu s ktorým som si nechcel nič začínať. Pri bráne ma oslovil strážny. "Hej! Za možnosť vstúpiť do mesta sa platí daň." povedal. Nemal som teraz náladu sa s ním vybavovať lebo Cisárskym nebude dlho trvať a nájdu ma pri bráne. "To bude určite dajaký podfuk!" Povedal som. Strážny ma zahriakol nech nehovorím tak nahlas a pustil ma do vnútra. Riften bola špinavá diera a v žiadnom prípade som nemal náladu tu ostať viac ako bude nutné. Plán bol zohnať si strechu nad hlavou a na ďalší deň sa vydať do malej dedinky menom Riverwood. Mám tam kamaráta ktorý mi vie zabezpečiť vstup do Bieleho Priesmyku. Ako som sa tak zamýšľal prihovoril sa ku mne muž." v tvojom mešci veľa septimov necinká, mám pravdu?" O niečo neskôr som sa dozvedel že ten muž sa volá Brynjolf. Brynjolf mi dal lákavú ponuku. Mám nastrčiť prsteň kapitána strážnych do vrecka jednému Argoniánovy a on mi potom dá 50 septimov. Akurát na cestu do Riverwoodu. Dohodli sme sa a prsteň bol za chvíľu v Argonianovom vrecku. Ale neprebiehalo to podľa plánu. Namiesto toho aby ho kapitán dal zavrieť mu odsekol obe ruky a zavrel ho do malej cely ktorú povesil nad rieku ktorá cez Riften pretekala. Každý si doňho mohol hodiť kameňom. Dokonca tí ktorý mu spôsobili najväčšiu bolesť dostali od kapitána 30 septimov. Ale mne to nijak neuškodilo lebo Brynjolf mi prihodil ešte 50 septimov. V tejto chvíli som kašlal na ďalší deň a rovno som išiel do Riverwoodu. Do dedinky pri Bielom Priesmyku som sa dostal ešte pred svitaním ale môj kamarát pracoval na píle už od skorého rána. Prišiel som k nemu a okamžite som naňho vyštekol svoju prosbu. "Potrebujem sa dostať do Bieleho Priesmyku. Mám prúser hľadajú ma Cisársky!" Môj kamarát sa volal Sven a robil v Riverwoode barda. "Cisársky? Tak to si v peknom probléme lebo Skyrim je ešte stále provincia Ríše... Ale dobre... Zabezpečím ti prístup do Bieleho Priesmyku." dodal s vážnosťou v hlase Sven. k Svenovi vážnosť nepasovala bol to vtipný chlapík.... Po vyše pol hodinovej ceste sme sa dostali do Bieleho Priesmyku. pred bránou mi Sven povedal: "Od teraz je to len na tebe čau." Bolo mi trochu ľúto že môj kamarát ma takto opustil ale nemohol som mu to zazlievať. Mal mamu o ktorú sa musel starať a posledné čo by si prial by nebola prestrelená lebka cisárskym šípom. Nechal som myšlienky v mojej hlave ustať a otvoril som bránu. Vošiel som do nádherného mesta a BUM! zatmelo sa mi pred očami. Zobudil som sa na koči s troma mužmi. jeden mal modrú uniformu takú akú som videl pri Riftene. druhý bol obyčajný vandrák ale ten tretí, ten bol najzaujímavejší. Ten tretí mal na sebe akýsi čudný oblek alebo šaty. Ale najzaujímavejšie na ňom bolo že mal zviazané ústa. "Toto má byť kto?" opýtal som sa prstom ukazujúc na vystrojeného muža. "Dávaj si pozor na jazyk! Hovoríš o Ulfrikovi-Búrnom Háve." pokarhal ma severan v modrom. O chvíľu sme dorazili do dediny. Podľa cedule sa volala Helgen. "Kedysi som tu poznal jedno milé dievča." prerušil ticho nord v modrom. "Zaujímalo by ma či robí ešte Vilod tú skvelú medovinu s Jalovcovými bobuľami." pokračoval. keď povoz zastavil prikázali nám vystúpiť. Imperiálci začali menovať každého na zozname. Koho meno prečítali ten sa postavil do radu. Volali ich na smrť. Ostal som tam stáť iba ja keď zistili že ja na zozname niesom a spýtali sa ma ako sa volám. "Som Grillka." Pohŕdal som Cisárskymi. Keď som mal ísť na porážku strkali do mňa ako do psa. už som mal hlavu na klátiku keď tu zrazu... Z veže na mňa vykukol Sven s dvadsiatimi lučištníkmi a začali strielať po Cisárskych. Cisársky sa nedokázali ubrániť. bol to ohromný nápor šípov. Svojimi mačacími pazúrmi som si prerezal lano a pokúsil sa utiecť. z mŕtveho cisárskeho som si zobral meč a staral som sa iba o seba a o Svena. Už štvrť hodinu bojujeme s Cisárskymi v Helgene. Hadvar, jeden s Cisárskych sa preplížil za Svena a držal ho v zajatí. Hadvara som poznal už od detstva. keď bol dospelý odišiel k Cisárskym vojskám a hneď nato mi Cisársky zabili rodičov. Podrezal ich sám Hadvar. "Hadvar! nemusí to takto skončiť... Pusť Svena a bojujme len my dvaja. Ako muž proti mužovi." Kričal som naňho ale videl som ako pred mojimi očami zavraždil môjho priateľa. Človeka ktorý mi zachránil život. V tu chvíľu ma ovládol pocit čírej zlosti a pokúšal som sa cisársky meč zabodnúť Hadvarovi priamo do hrudníka. Nanešťastie sa Hadvarovi podarilo uhnúť a potom aj zdrhnúť. Väčšina legionárov bola mŕtva tak som zvyšok nechal na Svenových chlapcoch. Pomaly som odišiel z Helgenu. v neďalekom potôčiku som sa opláchol od krvi. Mal som namierene do Riverwoodu oznámiť Svenovej matke čo sa stalo. A mal som ešte jednu Ťažšiu úlohu. Nájsť a zabiť Hadvara.
.......................................................................................................................................................