---

jooo ok rekapitulácia mojej dobrej nálady mám zbrusu starí notebook ktorí sa mi dokonca akýmsi záhadním spôsobom podarilo opraviť takže odteraz sa tempo písania zdvojnásobý (dúfam) a btw další diel tento den už druhý čo znamená.. NOVý OSOBNý REKORD a dalšiu dobrú náladu do mlyna. no dosť kecou LIKE KOMENT & SUBCRIBE :D
___________________________________________________

Vytreštila som oči a trhane som sa nadýchla. To ticho! Neustáli šum Kyraelových myšlienok zrazu zmĺkol a zanechal po sebe len pocit ako keby mi niečo vytrhli z hlavy a z duše nechávajú len krvácajúce rany ktoré nie a nie sa zaceliť...

Prudko som potriasla hlavou a sústredila sa na vonkajší svet a na úlohu ktorú som si určila. Nemalo by to byť ťažké. Kláštor šedofúzich bol ideálne miesto na meditovanie lepšie už bolo snáď len na úplnom vrchole ale tam som nemala v pláne na škriabať.
Ja by som dokázala celý Skyrim preskenovať aj z tej najhlbšej jaskyne Nirnu. Už len spomenúť si ako sa medituje...

Aha tak. Premenila som sa.

Sústredila som sa.
Prvý nádych.
Podišla som až k samému okraju nádvoria a pozrela do hĺbok. Potom som zdvihla zrak k oblohe. Ani jedného som sa nebála. Prečo aj?

Druhý nádych.
Najprv som sa zosunula do sedu a potom s pomalou rozvážnosťou som uvoľnila aj predné nohy.

Tretí nádych.
Krídla ktoré som mala vždy pripravené k letu som začala pomaly skladať na chrbát. Pierko po pierku pomaly dávajúc im možnosť zvyknúť si na netradičnú polohu. Aj chvost som pomaly zložila do snehu.

Štvrtý nádych.
Položila som si hlavu na laby. Pomaly som zatvorila otvorila oči. A potom som ich zatvorila znovu. A otvorila svoju myseľ

Piaty nádych.
Prvý kruh je malí ale podrobný ešte stále som bola schopná rozoznať pretrvávajúci zmätok ľudí na Ivanovom dvorci aj napätie medzi banditami hádajúcimi sa o korisť v nejakej blízkej hrobke. Do takýchto detailov som však zachádzať nepotrebovala.

Šiesty nádych.
Zoskenovaný Biely Priesmyk, vypálený Helgen a ďalší poltucet jaskýň a hrobiek. Okrem pár upírov žiadna stopa po neľudskej inteligencii.

Siedmy nádych.
Áno! Zásah! Sedmička bola vždy mojím šťastným číslom. Blízko Falkreathu priamo v svätyni mi do mysle udrela prítomnosť nie jednej ale hneď dvoch neľudských myslí.

S úľavou som znovu natiahla svoju myseľ ku Kyraelovy.
*Mám ho! Je v svätyni takže ti pre neho môžem hneď aj zaletieť.* oznámila som Kyraelovy hrdo.
*Uff. Super už som sa bál že sa mu niečo stalo.*
*Hexa neprogramovala nejaká amatérka. Vie sa o seba postarať.* vyhlásila som bezmyšlienkove.
*No ty by si to mala vedieť najlepšie Chell.* povedal s úškrnom a skončil rozhovor.

Zažmurkala som ako som sa vynorila z tranzu a všimla som si že ma pozorujú až dvaja šedofúzi. Keď som na nich prekvapene pozrela jeden z nich a s prehnanou úctou uklonil a vysvetlil.
„Nestáva sa často že by sme ťa videli používať techniky ktoré sme ťa naučili.“
„Nestáva sa často že by som mala pre vaše techniky využitie.“ Odpovedala som s drzosťou o ktorej som vedela že ich poburuje a odrazila sa od okraja útesu.
Šla som za Hexom. A hoci si to moje vedomie nechcelo vtedy priznať, povedome som túžila aj po stretnutí s nositeľom tej druhej neľudskej mysle. S Alexom Mercerom.