Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Denník Temného dieťaťa

Přidal Chell dne 01.06.2012 16:46
#20

asi na písaní toho príbehu začínam byť závislá. tu máte další diel a nasledujúci je už v polovici.

Kapitola 7: starý priaťeľ.

V polovici cesty som začula Astridino prekvapené syknutie, keď si uvedomila že sa mi znovu podarilo jej potiahnuť niečo priamo spred nosa.

Pri opúšťaní svätyne som sa usmiala. Zabijaci boli čo sa týka zakrádania snáď ešte lepší ako zlodeji, ale kým zlodejom som nedokázala s pod nosa ukradnúť vôbec nič, pri mojich temných bratoch to bolo až smiešne jednoduché.

Vydala som sa po ceste a odhrýzala si s chleba. Rozmýšľala som na tým že by som sa mala s pristávaním a vzlietaním tesne pred svätyňou prestať nadobro. Teraz keď sa draci vrátili si stráže v blízkom Falkreathe budú dávať viac pozor na oblohu. Keby som pred svätyňou pristávala tak často ako som bola zvyknutá skôr či neskôr by sa našiel niekto, koho zvedavosť prerastie opatrnosť.

„Ja tie vtáky raz naozaj zabijem!!“ mykla som sa keď sa mi v hlave nečakane ozval Kyraelov hlas.
„Vtáky?“ spýtala som sa zmätene.
„Papagáje!!“
„Papagáje?!“ začala som rozmýšľať či je to skutočne Kyrael s kým sa rozprávam.
„Andulky!!“
„ANDULKY?!“
„Áno, andulky!!“
„Čo doprdele v Skyrime robia andulky?“
„Čo asi? Škriekajú.“

Pokrútila som hlavou a prerušila telepatický kontakt. Z Kyraela by som aj tak v tomto stave nevytiahla žiadnu odpoveď. Andulky v Skyrime boli divné, ale to už nie je moja starosť.

Bolesť prišla nečakane. Ostrá, pálivá, vystreľujúc z pravého zápästia do celého tela. Sprevádzaná hlasom ktorý sa v mojej mysli neozval už toľko storočí.
„Ale je to tvoja starosť, Chell. A kým som tu ja tak vždy bude.“

Padla som na kolená. Potlačiac napoly prekvapený napoly bolestný výkrik som si zovrela zápästie, až mi zaprašťali kosti. Prsty sa mi krútili a mykali úplne bez môjho pričinenia.

„Taak, a teraz pekne krásne pošleš tie andulky tam odkiaľ prišli.“ Ozýval sa hlas čoraz zlomyseľnejšie.
„Nie!“ skríkla som. Moja vôľa sa prudko zrazila s vôľou hlasu.
„Áno!!“ naše vôle sa zazmietali v súboji, o ktorom som si prisahala že ho už nikdy bojovať nebudem.
„NIE!!!!“ zozbierala som všetku svoju silu a zatlačila som hlas tam kde potichu čakal celé tie roky.
„Prečo nie?“ spýtal sa tesne pred tým než zmĺkol.
„Zo zásady.“ Odvetila som.

Z môjho nehybného rozjímania nad mojím víťazstvom ma vytrhol Kyrael.
„Chell!! Chell!!! Chell, ozvi sa doprdele!!!! CHELL!!!!!“
„Tu som.“

„Chell! Ty.. čo sa stalo? Na sekundu si bola plná bolesti a potom niečo prerušilo kontakt úplne. Si v poriadku?“
„Áno som. Len sa znovu ozval starý priateľ.“
„Priateľ?! PRIATEľ?!! Nespráva sa ako tvoj priateľ! Ak chceš počuť môj názor tak je to najnebezpečnejší z našich nepriateľov!!“
„Nepriateľov ešte spoločných nemáme, Kyrael. A čo sa týka jeho... zatiaľ máme spoločné záujmy. Dokážem ho udržať na uzde.“ Odpovedala som ľadovým tónom.
„Stavia medzi nás priepasť.“ Pochmúrne vyhlásil kyr.

Neodpovedala som. Sklopila som zrak a prinútila som sa uvoľniť prsty ktorými som si stále zvierala pravé zápästie. Dlhý pruh látky ktorým som ho stále mala omotaný, bol nasiaknutí čerstvou krvou. Tlmene som zakliala.

Nepozrela som sa na ranu. Dobre som vedela že bude už dávno zahojená. Namiesto toho som skontrolovala či sa v mojom okolí nevyskytuje žiadny inteligentný vietor. Nikde nič. Premenila som sa a jedným mávnutím krídel som vystrelila nad vrcholky stromov.

Nanešťastie od svätyne k Veternému Žľabu neviedol žiadny trvanlivý vzdušný prúd a tie menej trvanlivejšie sa zrejme rozhodli si dať hromadného šlofíka.

Povzdychla som si a začala krídlami do vzduchu vytĺkať jednotvárny rytmus. Toto bude dlhá cesta.

Upravil/a Chell dne 01.06.2012 16:57