Název novinky: The Elder Scrolls V: Skyrim - Česká fansite :: Denník Temného dieťaťa

Přidal Chell dne 30.05.2012 20:48
#17

tak tento part trochu viac naráža na chellinu a kyraelovu minulosť a na ich spojenie s inými svetmi. bude ešte jeden taký ale píšte už teraz či to mám písať čisto zo skyrimu alebo sem majú zasahovať aj iné svety.

kapitola 6: temné bratstvo

Mirmulnir zo seba vyrazil zúfalý ryk a mykol hlavou ale dosiahol len to že sa mu Khajiitkyne prsty zaborili ešte hlbšie do oka.

Khajiitka pevnejšie uchopila meč a zaborila mu ho až po rukoväť do druhého oka. Druhé myknutie hlavou, tentoraz už v predsmrtnom kŕči, ju vyhodilo vysoko do vzduchu.
Ešte vo vzduchu sa natočila nohami k zemi a pri dopade na zem sa prekotúlila, takže sa jej nič nestalo.
„Drakorodená. NIE!!“ Zreval s posledných síl Mirmulnir a klesol na zem.
Prizerala som sa ako sa zhromažďujú okolo jeho tela. Khajiitka pohltila jeho dušu s čoho ostatný spravili taký rozruch že s toho bola aj hádka, ktorú ukončilo až Khajiitkyne mohutné Fus.
Začala som v duchu pomaly počítať. Jeden... dva... tri...
„DOVAHKIIN!!“ rozľahlo sa celou pláňou.
Khajiitka práve bežiaca k bielemu priesmyku prudko zabrzdila a vyplašene sa rozhliadla po oblohe.
„42!“ vykríkla som.
„Čože?“ pozrel na mňa prekvapene Kyr.
„42. Odpoveď na vesmír život a vôbec. Ale teraz to je počet sekúnd ktoré potrebovali na jej zavolanie.“

Chvíľu sme s Kyraelom obaja mlčali.
„No...“ začal.
„No...“ zopakovala som a pokývala hlavou.
„No...“ pokýval hlavou aj Kyr.
„Čo no?!“ vypenila som a prudko sa naňho otočila.
Nikdy som nevidela čerstvo vyoranú myš, ale Kyrael sa na ňu v tej chvíli určite veľmi podobal.
„Nooo...“ zarazil sa.
Vyprskla som do smiechu.
Kyraelovy sa zúžili oči.
„Ty... Fus!!“ zreval.
Jedno slovo moci by ma za normálnych okolností ani nevyviedlo z rovnováhy, ale Kyr mal thu’um porovnateľné z mojim a nesedela som v práve najstabilnejšej polohe takže som zo stromu spadla.

Ešte vo vzduchu som sformovala dračí pokrik ja a keď som dopadla na zem už som nebola človek. Bola som drak.

Víťazoslávne som roztiahla krídla a opojená pocitom moci ktorý sa ma zmocnil vždy po premene som zrevala.

Prudko som sa odrazila od zeme a silno som mávla krídlami, vystreliac desať metrov vysoko. Vo vzduchu som spravila niekoľko krkolomných akrobatických výkrutov, vychutnávajúc si tú eleganciu, krásu a slobodu skrývajúcu sa v každom mávnutí krídel.

Ukľudnila som sa až keď sa do vzduchu vzniesol aj Kyrael. Väčšina drakov sa uškŕňať nevie, ale Kyrovy sa to nejakým záhadným spôsobom darilo aj v dračej podobe.

„Kam letíš?“ spýtal sa keď som vystúpila ešte vyššie a vkĺzla do jedného zo vzdušných prúdov tiahnucich sa celým Skyrimom kam až mi pamäť siaha.

„Tri krát hádaj.“
„K temnému bratstvu, že?“
„Bingo!“
„O.K. Potom povedz či by sa tam nenašla voľná zákazka aj pre mňa.“
„Keď chceš niekoho zabíjať tak si do svätyne zaleť sám!“
„No táák.“ Zaskučal Kyr a vrhol na mňa psí pohľad najvyššej kvality.
Zahnala som sa po ňom zubami.
„Nie!!“
Sklamane si povzdychol a vykĺzol zo vzdušného prúdu.

Nespýtala som sa ho kam ide on. Mp3 nebola jediná technická vymoženosť ktorej sa odmietol vzdať. Už som ani nepočítala koľko krát som zacítila ako jeho myseľ skĺzava do inej reality- sveta za obrazovkou.

Letmo som pohla krídlami a vkĺzla som do iného, menej trvanlivejšieho vzdušného prúdu. Pri troche šťastia by ma tento mohol zaniesť až ku svätyni.
„Kyr?“ zavolala som
„Uhm- hm?“ v mysli sa mi sformoval obrázok jeho tváre ožiarenej tlmeným modrím svitom.

Povzdychla som si. Kyrael bol proste závislák. Bol ním už keď sme sa stretli a závislosť z neho nedokázalo vytriasť ani cestovanie všetkými možnými aj nemožnými dimenziami.

Na viac myšlienok som nemala čas, pretože prúd na ktorom som sa doteraz pohodovo vznášala nečakane pretol iný nečakane silní závan vetra.

Prekvapene som vyškrekla a niekoľkokrát mávla krídlami aby som získala späť stratenú rovnováhu, keď sa mi do krídel oprel ďalší závan vetra tentoraz z opačnej strany. Prekopŕcla som sa, čo je veľmi nepríjemní nevyžiadaný manéver.

Rezignovala som. Proti vetru som bojovať nemohla, nie vo vzduchu. A toto navyše nebol obyčajný vietor. Zložila som krídla a prudko sa rútila k zemi. Tesne nad vrcholkami som zabrzdila a ešte vo vzduchu sa premenila.

Bezpečne sa mi podarilo zachytiť sa vo vrcholku jedného stromu. Zdvihla som hlavu a nechala si rozstrapatiť vlasy. Toto nebol obyčajný vietor už to bolo isté.. Donášal ku mne vône ktoré v tomto svete neexistovali, nemohli existovať.

Pred očami sa mi nakrátko mihol obraz nekonečných zelených lúk, ktoré sme kedysi s Kyraelom brali ako svet kde sa nikdy nič nemôže stať.

Teda až do chvíle keď aj tam preniklo zlo maskované závojom svetla, zahalené do toho odporného pachu... Bola to tá najtvrdšia lekcia akú som s Kyrom podstúpila.

Potriasla som hlavou aby som si z hlavy vytriasla spomienky. Zatiaľ bolo všetko netýkajúce sa tohto sveta bezpredmetné. Tieto bytosti cestovali medzi svetmi neustále. Nebol dôvod sa znepokojovať...

Skĺzla som zo stromu na zem. Zvyšok cesty asi pobežím. Keď ma otravujú títo nemôžem letieť. Chvíľu sa ma snažili nasledovať ale očividne mali dôležitejšie veci na práci než robiť mi eskortu.

„Niekedy rozmýšľam či si nás pamätajú.“ Ozval sa Kyr.
„Pochybujem.“
„Koniec koncov zachránili sme ich svet, a určite sme prvý ľudia ktorí sa doň dostali bez pomoci.“
„Hej, hej, hej! Spomaľ frajer! To ja som sa do ich sveta dostala bez pomoci, ty si tam bol vyslaný!“

Kyrael urazene odfrkol a znovu sa odpojil. Dovolila som si myšlienku že sa voči nám skutočne správajú všímavejšie než je normálne. Všimla som si to už dávnejšie ale nemohla som dať kyrovy za pravdu. Keď už pre nič iné tak zo zásady.

Kým som debatovala s Kyrom podarilo sa mi dobehnúť až k dverám svätyne. Pri pohľade na stopy ktoré som tu spravila keď som pristávala v dračej podobe som sa usmiala. Moja dračia podoba bola jedna z mála tajomstiev ktoré som si uchovala. Najprv nebol nijaký dôvod im to hovoriť a teraz... no bude lepšie keď si to nechám pre seba.

Vkĺzla som so svätyne a potichučky zoskákala po schodoch. Astrid- vodkyňa temného bratstva stála sklonená nad mapou skyrimu. Napriek tomu že ma nemohla vidieť a ja som si bola istá že som pri zostupovaní nespôsobila ani ten najmenší šramot sa v okamihu keď som zoskočila z posledného schodu obzrela a usmiala sa na mňa.

„Ach, Chell. Výborne.“
Očividne pre mňa mala zákazku.
„Po celom Skyrime kolujú zvesti o jednej sirote vo Veternom žľabe, ktorá utiekla zo sirotinca a teraz sa snaží privolať temné bratstvo. Má sa nachádzať v dome svojich rodičov.“ Odmlčala sa.
„Tak čo? Ideš do toho?“ spýtala sa keď som nič nehovorila.
Prikývla som.
„Dobre. Mimochodom všetci ostatní sú tiež preč, takže môžeš vyraziť ihneď.“
Táto správa ma trochu prekvapila. Nestalo sa často že by bolo naraz dosť zákaziek pre nás všetkých.

Len som si šupla do vrecka bochník chleba ktorý mala Astrid položený na stole a odišla som.