Fórum | Galerie | Archív novinek | Hlavní strana               LOGIN | REGISTRACE
Prastaré Archívy: Arena PA: Daggerfall PA: Morrowind Construction Set Čas zkracovaní Cechy Skyrimu Rasy ve Skyrimu Let´s learn some lore
Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte.
Víte že..
Sdí­let

nahoru
Číst diskuzi
Právě je zde: 1 host(ů)
Páči sa vám môj príbeh a chcete pokračovanie?
Áno Áno 75%[12 Hlasy]
Nie Nie 25%[4 Hlasy]
Počet hlasů : 16
 Tisk diskuze
Príbeh Družníčky
Mimz
Buďte pozdravení, smrtelníci Pfft. Ak bude mať náhodou nejaké prvky z ostatných vašich príbehov, ospravedlňujem sa, ale ostatné som nečítala. Niektoré postavy a scény budú vymyslené, na iné natrafíte v hre. Ak sa vám môj príbeh zapáči alebo nie- napíšte mi to prosím do komentárov. Gramatické chyby si prosím skúste (ak sa to bude dať) nevšímať. Ďakujem a prajem príjemné čítanie.

Kapitola I.
Volám sa Nira a som mladá khajiitka, no presný vek vám povedať, bohužiaľ, nemôžem. Strýko Kha-to sa ma ujal po tom, ako sa ma rodičia vzdali. Povedal, že ma našiel v plienkach ako malé ulepené mačiatko pred vyše dvadsiatimi rokmi. O mojich skutočných rodičoch nevedel nič, no možno mi to len zatajoval. Aj keby som o nich niečo vedela, nechcela by som ich nájsť. Zrejme to boli khajiiti závislí na skume, ako väčšina z nás a možno si ani poriadne neuvedomili, že som sa narodila. Keby áno, neodkopli by ma ako nejakú špinavú handru.
Najprv sme žili v Elsweyri, lenže potom ako nám nejaké monštrum spálilo dom, neostalo nám nič iné, len sa presťahovať sem do tejto nehostinnej krajiny. Skyrim sa Elsweyru vôbec nepodobá. Tam ste sa mohli vyhrievať na slniečku, tu ste radi ak vám z nosa netrčia ľadové cencúle.
Pridali sme sa ku khajiitským karavánam, ktoré nám láskavo ponúkli svoje ochranné krídla. Cestovali sme všade po skyrime, ale nikde sme sa príliš nezdržali, veď načo, keď sa s nami nikto nechcel baviť.
Ako plynul čas, Kha-to ma opustil a odobral sa na druhý breh. Ostala som sama s karavánami a khajiiti z nich ma učili svojim trikom. Vedela som sa plížiť ako tieň, zámky som otvárala do desiatich sekúnd a ľudí som okrádala o všetko čo pri sebe mali.
Raz sme zavítali do Samoty, hlavného mesta Skyrimu. Po dlhej a vyčerpávajúcej ceste som sa rozhodla precvičiť si svoje lúpežnícke schopnosti. Oddelila som sa od ostatných a vošla do mesta. Bolo to prekrásne. Všade ľudia predávajúci kopec maškŕt a oblečenia. Od údivu som otvorila ústa.
Vyhliadla som si nejakého chlapa v červenej uniforme a prikradla som sa ku nemu zozadu, pomaly krok za krokom. Šikovne som mu otvorila kapsičku a nakukla do nej. Páni! Tridsať zlatých mincí, fľaštička medoviny a nejaký zlatý náhrdelník. Už, už som sa natiahla po zlatkách a šperky, keď sa ten chlap zvrtol ku mne a zdrapil ma pod krk.
"Odporná khajiitská špina! Pokúšala si sa ma okradnúť, cicuška?!"
"Nie, pane, ja len..."
"Mňa neoklameš, zlodejka. Toto ťa príde draho!" zvrieskol mi priamo do jemných uší. Ťahal ma za sebou do nejakého paláca, kde mali rozhodnúť o mojom osude. Ja hlupaňa, nemohla som si vybrať niekoho iného?
Uniformovaný ma hodil na zem pred nejakého generála Tulia.
"Generál Tulius," prehovoril vážnym hlasom, "toto mača sa ma pokúsilo okradnúť! Naviac pri sebe mala toto." Pristúpil k Tuliovi a niečo mu ukázal, no nevidela som, čo to je. Generál sa zhrozil a nariadil strážam aby ma zatkli a odviedli k nejakým stormcloaksom.
"Pozajtra bude popravená spolu s nimi!" prehlásil a dvojica uniformovaných ma vliekla kdesi dozadu, no nehodlala som sa vzdať. Vyšmykla som sa im a dala sa na útek, lenže zrazu som zacítila na zátylku hroznú bolesť a padla som na zem.
"Neujdeš, cicuška," bolo posledné čo som počula predtým, ako môj svet zahalila temnota.
 
Aurelius
Pěkné Wink


http://i.imgur.com/bXIWcI6.pnghttp://i.imgur.com/olvyo3U.pnghttp://i.imgur.com/EsQm3jS.png
http://i.imgur.com/MzByOzJ.pnghttp://i.imgur.com/ihz4owz.png
 
Mimz
Kapitola II.
Neviem ako dlho som bola mimo, no keď sa mi pomaly vracal zrak, uvedomila som si, že už nie som ani v Samote, ani v nejakom žalári, dokonca nie som ani mŕtva.
"Hej, ty, si hore?" spýtal sa ma urastený chlap v modrej rovnošate. Rozhliadla som sa po okolí. Bolo tu asi päť vozov, na ktorých sedeli ľudia v rovnakých šatách ako on. Na mojom voze tu sedeli ešte dvaja ďalší muži. Jeden v roztrhaných handrách aké som na sebe mala aj ja, ten posledný mal zaviazané ústa šatkou a na sebe mal čierny kožuch.
"Ja..." chcela som odpovedať, ale akoby moje hrdlo zvierala neviditeľná ruka a bránila mi v rozprávaní.
"Som Ralof," povedal muž v modrom, keď videl, že so mnou si nepodebatuje.
"Kam nás to vezú?" spýtal sa ustrašeným hlasom ten v handrách.
"To netuším, ale nič dobré nás nečaká. Aké je tvoje meno, nord?"
"Lokir...Som Lokir. A kto je toto?" zahľadel sa na chlapa v kožuchu.
"Pozor na jazyk! To je Ulfrik Stormcloak, Jarl Veterného žľabu."
"Veď on je vodca povstalcov! Ak chytili teba... kam nás, bože, vezú?"
Chcela som sa zapojiť a povedať, že sem nepatrím, no nevydala som zo seba ani hlásku. Šli sme ďalej, až sme dorazili do malej dedinky- Helgenu. Povozy zastavili a nám nakázali vystúpiť. Povyskakovali sme dolu a čítali naše mená z nejakých zoznamov. Koho meno tam bolo, vystúpil z rady. Konečne prišlo na mňa, ale muž v červenej uniforme Hadvar sa ma spýtal na to moje nešťastné meno spýtal.
"Ako ťa volajú?"
"N...Nira," vykoktala som.
"Zrejme si z karaván. Tvoja rasa robí len problémy slušným obyvateľom Skyrimu, no aj tak, na zozname nie si. Kapitánka, čo s ňou urobíme?"
"Nevadí, zotneme ju aj tak."
Hadvar si povzdychol a povedal, že mám nasledovať kapitánku. Postavila som sa vedľa ďalších odsúdencov a sledovala, ako prvého z nás zťali. Od tej krvi ma naplo, no ovládla som sa.
Kapitánka zvolala: "Ďalší väzeň. Tá mačka!" Preľakla som sa. Z oblohy som začula rev nejakého zvieraťa, no možno to bolo len od strachu. Kolená sa mi triasli, ale postupovala som ďalej ku smrtiacemu oltáru, na ktorý poslednýkrát položím hlavu a bude koniec jedného biedneho života. Hodila som sa na kolená a niečia noha ma pritiskla ku chladnému kameňu. Hľadiac smrti do tváre som čakala na posledný švih. Kat sa natiahol, keď v tom sa to stalo...z oblohy sa zniesol drak a sadol si na protiľahlú vežu. Vydal zo seba akýsi čudný rev a tlaková vlna ma odhodila vedľa oltára.
"Khajiitka, vstávaj! Bohovia nám dali len jednu šancu, ďalšia nepríde!" zvolal na mňa Ralof. V tom momente som sa vyšvyhla na nohy a hlava-nehlava bežala za ním. Vošli sme do veže, kde boli ďalší väzni spolu s Ulfrikom. Ralof sa s ním porozprával, no len my dvaja sme sa pobrali vyšie do veže. Schody som brala po troch, keď drak prerazil hlavou stenu a začal chŕliť oheň. Našťastie som sa uhla a drak po chvíli odletel. Ralof do mňa strčil a prehodil ma na zničený domček oproti. Jeho som skočiť nevidela, ale nemohla som na neho čakať.
Utekala som ďalej a natrafila na Hadvara. Drak sa stále vracal a útočil na vojakov, no ja a Hadvar sme utiekli do bašty, z ktorej viedol tunel na slobodu.
"Poď sem," zavelil môj spoločník. Rozviazal mi putá a dal zbroj cisárskych vojakov, akú na sebe mal sám. Vzala som si aj meč a obaja sme sa pobrali do bezpečia.
Cestou sme narazili na vzbúrencov, ktorý na nás zaútočili. Bolo mi to ľúto, ale museli sme sa ich zbaviť. Jeden po druhom padli mojou smrteľnou ranou. Podzemie bolo strašidelné, plné pavúkov, no najhoršia bola mučiareň. Krv zdobila podlahu, steny i strop. Pri myšlienke, čo tu tím nebožiakom robili, mi naskočila husia koža. Spoločne sme sa prebojovali až k východu. Hoci sme vstúpili do chladného dňa, bola so nanajvýš rada, že už nie som v tom vlhkom podzemí, kde na mňa zo stropu kvapkala ľadová voda.
"Čo budeš teraz robiť?" opýtal sa ma Hadvar, prekvapivo milým hlasom. Strašidelná ruka zvierajúca moje hrdlo bola preč.
"Netuším, ale jedno viem iste."
"A čo?"
"Že si toto zopakovať nemienim! Zbohom!" zakričala som na neho a dala sa na útek. Na moje počudovanie, neprenasledoval ma. Ha! Khajiitka Nira beží v ústrety novému životu!
 
Mimz
Aurelius napsal:
Pěkné Wink


Ďakujem. Smile Som rada, že sa ti to páči.
 
Mimz
Kapitola III.
Moja prvá dedinka, na ktorú som narazila sa volala Vorařov. Jeden milý kováč mi poradil, že ak pôjdem ďalej touto cestou, dôjdem do väčšieho mesta. Do Bieleho Priesmyku. Už som tám párkrát bola, ale tentoraz zamýšľam, že sa tam na nejaký čas usadím.
Od kováča som si kúpila luk a pár šípov a pobrala som sa ďalej.
Kráčala som už celý deň a bola som dosť vyčerpaná, ale vedela som, že ak padnem, už nevstanem. Kamenná cesta, po ktorej som kráčala, mi pripomenula doterajšie udalosti. Skoro som prišla o svoju hlavu! O HLAVU! Oni ma chceli zabiť, preboha!
Tok mojich myšlienok prerušilo až vlčie zavytie. Zvuk prichádzal pomerne zblýska. Než som sa spamätala, jeden veľký čierny vlk sa zahryzol do môjho meča.
"Pusť to, potvora!" zvrieskla som od strachu. Akonáhle pustil meč, vytasila som ho a jednou ranou ho pripravila o život. Meč som dala do pošvy, no zarazila som sa. Vlka nestretnem každý deň a jeho kožu by som mohla predať aspoň za dáke zlatky.
Netrebalo mi dva razy vravieť. Netrvalo to dlho a do kapsy na uniforme som naskladala veľkú vlčiu kožušinu. Bude z nej úžitok? Ja a tie moje nezmyselné otázky. "Samozrejme, že bude!" ohriakla som sa, no hneď mi došlo, že sa rozprávam sama so sebou.
Konečne som dorazila na nejaký statok. Moje unavené oči uzreli hradby a mozog si neodpustil zajasanie. Z posledných síl som sa rozbehla. Už som sa videla v teplej postielke, lenže v tom som zbadala, že na poli predomnou zápasili traja ľudia s veľkým obrom. Neváhala som. Vytiahla som luk a prestrelila obrovu hruď. Pribehla som k ľuďom, aby som sa uitila, že nie sú zranení.
Dvaja muži sa na seba potmehúcky smiali a ku mne pristúpila žena, zrejme nordka.
"To bolo skutočne dobré. Bola by z teba dobrá sestra v štíte."
Zostala som ticho.
"Ach, ty budeš zďaleka. Ja som Aela a toto sú moji bratia v štíte. Patríme ku družníkom."
"Och, mohla by som sa ku vám pridať?"
"O tom ja nerozhodujem, mláďa. Bež Do Bieleho priesmyku a hľadaj obrátenú loď. Tam nájdeš Kodlaka, nášho zvestovateľa. Len on ťa môže prijať medzi nás. Tak choď," popohnala ma.
Usmiala som sa na ňu, na dôkaz vďaky a rozbehla som k veľkej bráne. Stráže si práve dávali siestu, takže som sa nepozorovane prešmykla dnu.
Spýtala som sa pár okoloidúcich, či nevedia, kde by som našla obrátenú loď. Nakoniec mi to prezradila jedna starena na tržnici. Napokon som to predsalen našla. Vstúpila som dnu, no nikto si ma nevšímal. Všetci boli zamestnaný pästným súbojom dvoch silných chlapov. Zrazu mi inštinkt nakázal zísť dolu po schodoch. Nikdy mi neradil zle, tak som sa ta vybrala. Bolo tu mnoho malých izbičiek, ale hlasy som počula len z jednej z nich. Išla som kam ma uši viedli, a dorazila som k dvom mužom sediacim na stoličkách. Ten starší so šedivými vlasmi sa pozrel na mňa a čakal.
"Vy... vy ste Kodlak?"
"Áno, prečo?"
"Mohla by som sa ku vám pridať?"
Druhý muž sa s ním chcel hádať, no Kodlak ho zahriakol.
"Poď sem, nech si ťa obzriem. Máš v sebe silného sucha, dievča. Ako ti to ide v boji?"
"Nie som zlá, ale popravde mám sa čo učiť."
"To je správne! Tuto môj priateľ Vilkas ťa preskúša. Však?"
"No dobre," zamrmlal si popod nos. Nasledovala som ho na dvor, kde si vzal štít a čakal kým udriem. Nechcela som mu ublížiť, ale toto je moja šanca dostať sa ku nejakým zlatkám a možno k teplej posteli zadarmo.
Rezala som teda najsilnejšie ako som mohla. Posledná rana a Vilkas spadol na zadok.
"Ha! Začiatočnícke šťastie, ale musím uznať, nie si zlá. Pche. ak chceš zapadnúť, rob čo ti budeme vravieť, takže vezmi môj meč a dones ho do nebeskej kovárne nech ho kováč naostrí. A dávaj na neho pozor!"
Vilkas si kľudne šiel späť a ja som aj s mečom stúpala hore schodmi. Takže zo mňa bude poslíček?!
 
Mimz
Viem,že to nič moc nieje, ale strašne sa nudím Smile
 
Norbi
podla mňa je to dobré, len pokračuj Smile
You can kill yourself, or die trying...

http://scontent-v...e=5678314E

Aint no party like a Time Lord party, cause a Time Lord party never ends !

http://24.media.tumblr.com/tumblr_lfzax5zuSU1qfxioto1_500.jpg
 
Mimz
Neboj, pokracovanie bude Smile
 
Mimz
Kapitola IV.
Do kopca som sa vliekla ako pes na pokraji smrti. Jazyk mi trčal až po bradu a fučala som akoby som práve vyšliapala päťsto schodov, no pravdou je, že ich bolo možno dvadsaťpäť. Únava na mne zanechala svoju pečať.
Nebeská kováreň bola prekrásna. Veľká kamenná socha orla, ktorú mesiac na nebi robil ešte majestátnejšou bola nádherná.
V strede kovárne stál svalnatý, i keď spotený, zlatovlasý muž.
"Prepáčte," zvolala som na neho. Hneď sa otočil a ušpinenými rukami si pretrel bradu.
"Čo potrebuješ?"
"Vikas ma poslal aj s jeho mečom. Mám vám ho dať, pán..."
"Eorlund- najlepší kováč v Bielom priesmyku. Ty budeš tá nová. Nira, mám pravdu?"
"Áno, ale ako to viete?"
"Novinky sa v Skyrime šíria veľmi rýchlo. Nie je podstatné ako to viem. Takže, Vilkas si z teba urobil svojho poslíčka?"
Zmierene som si povzdychla a mykla plecami. Tento muž mi bol sympatický a naviac, možno mi povie niečo o Družníkoch.
"Tu máte," podala som mu meč.
"Patríte ku Družníkom?"
"Osobne nie, ale dostalo sa mi tej cti, že im môžem vyrábať zbrane a brnenia."
"Čo vlastne robia?"
Eorlund mi porozprával všetko čo vedel o tejto "slávnej" skupine. Sú to ochránci, ktorí pomôžu komukoľvek, samozrejme, ak zaplatí. Chystala som sa na odchod, keď ma kováč požiadal aby som zaniesla Aele jej štít, pretože on musí ísť ku svojej trúchliacej žene. Prečo by som mu nepomohla, keď už som tu? Vzala som štít a zbehla po tých "tisícich" schodoch zasa dolu.
Aelu som našla v malej izbe práve, keď sa rozprávala so Skjorom. Oboch som ich pozdravila a predala Aele jej vlastníctvo. Usmiala sa na mňa a obaja sa začali smiať na tom, ako som Vilkasovi nakopala zadok.
"Si vážne dobrá. Počkaj tu, Farkas ti ukáže tvoju novú posteľ. Farkas?" zavolala ho.
"Chcela si odo mňa nieco?" spýtal sa zadubene.
"Volala som ťa, takže asi hej! Trochu rozmýšľaj! Ukáž tejto bojovníčke, kde spia ostatné mláďatá."
"No tak poď," vyzval ma. Odviedol ma do veľkej izby kde bolo asi desať postelí.
"Keď budeš unavená, proste si nejakú vyber a spi. Prajem dobrú noc."
V momente, keď Farkas zmizol z dohľadu, hodila som sa na jednu z postelí a vrtela sa od radosti. Otočila som sa na brucho a bozkávala vankúš. Ani neviem, kedy som zaspala.

Ráno prišlo veľmi skoro. Zobudila som sa a vyšla do veľkej spoločenskej haly, kde Družníci raňajkovali. Vzala som si kúsok kurčaťa a hodila ho do seba. Bože, ale bolo fantasticky chutné!
Sadla som si na stoličku a sledovala ostatných Družníkov, keď ku mne zrazu podišiel Skjor.
"Dobré ráno," prihovoril sa mi.
"Aj tebe."
"Myslím, že nadišiel čas, aby si ukázala čo v tebe je. Jeden kupec nám povedal, že vie kde je ďalší z úlomkov Wuuthradu. Vraj sa nachádza v Prachovcovej mohyle. Prijímaš túto výzvu?"
"Ehm... dobre. Čo by sa mohlo stať?"
"Na to nemysli. Farkas sa na tejto úlohe stane tvojim bratom v štíte. Pohovor si s ním a doneste nám ten úlomok."
"Vykonám." Pribehla som k Farkasovi a ten sa ma sám opýtal, či som pripravená vyraziť.
"Tak poďme na to."
 
Mimz
Kapitola V.
Cesta nebola veľmi dlhá, no Farkas mi počas nej rozprával o tom ako sa raz nakazil dákej horúčky, čo ju poriadne predĺžilo.
Teraz sme stáli pred dverami Prachovcovej mohyly a obaja sme dnu vošli so zatajeným dychom. Dnu to bolo strašidelné. Väčšinu stien zdobili čierne hrobky, vo vzduchu sa vznášal pach hniloby a po podlahe boli porozhadzované telá v rozklade. Brrrr!
Prikrčila som sa, vytiahla luk a nehľadiac na odporný pach, kráčali sme ďalej úzkymi uličkami, keď sa niekde oproti nám ozval zvuk praskania kovu.
Jedna z hrobiek sa otvorila a von vystúpila nejaká živá mŕtvola.
"Panebože," zhíkla som.
"Pssst! To je Draugir."
"Dá sa to zabiť?"
"Vyskúšaj to." Natiahla som luk, šíp zasvišťal a zapichol sa Draugirovi do hlavy. Príšera sa zatackala a padla na zem. Sú to smrteľlné mŕtvoly, napadlo ma.
"Tak hej."
"Pokračujeme," pošepkala som. Tichými krokmi sme sa vydali ďalej. Vbehli sme do veľkej miestnosti, z ktorej viedla len jedna cesta. Moju pozornosť upútala maličká miestnosť napravo od nás. Bol v nej výklenok a na ňom nejaká páka. Som Khajiitka, takže moja zvedavosť je priam neskutočná. Zatiahla som pákov a čuduj sa svete...zo stropu sa vyvalili mreže a uveznili ma v tejto kobke.
Farkas sa len zasmial a podišiel ku mne.
"Hahaha, do čoho si sa to zase namočila?"
"Nesmej sa ako dieťa a pomôž mi!" zasyčala som na neho.
"Počkaj hneď..." nedopovedal, pretože z chodby k nám prišli asi desiati nordovia. Boli oblečení ako banditi a všetci mali v rukách zbrane.
"A je po tebe, psík!" vyhrážali sa Farkasovi. Začala som metať mrežami, aby som ich zničila, ale bolo to márne. Toto je koniec.
Začala som sa modliť k Bohom, aby nás zachránili, keď v tom sa Farkas začal meniť na obrovského čierneho vlka. Skočila som dozadu a sledovala ako banditi postupne umierajú. Všetci boli mŕtvi a Farkas odbehol chodbou, ktorou k nám prišli.
"Pomoc..." vyjachtala som. Mreže sa zrazu vrátili na svoje miesto a ja som vyskočila od smrtiacej páky ako najďalej to šlo. Farkas sa ku mne vrátil.
"Dúfam, že som ťa nevydesil."
"Čo...Čo to bolo?"
"Niektorí z nás si zvolili cestu večného lovu."
"Družníci su vlkolaci?"
"Nie všetci. Len členovia Kruhu dostali tento dar."
"Aj zo mňa ho urobíte?"
"Och, to asi nie. Ale ktovie? Teraz musíme získať ten úlomok."
Prikývla som a obaja sme sa rozbehli ďalej. Počas chôdze som si neodpustila otázku: "Kto boli tí ľudia?"
"Strieborná ruka. Lovci vlkolakov." Už som sa nevypytovala. Cestou sme natrafili na mnoho draugirov, kolčovákov, zabijákov Striebornej ruky i ľadovcových pavúkov. Ich osudy boli rovnaké- druhý svet. Dospeli sme až k veľkej sieni, kde by mal úlomok byť. V zadnej časti sály bol veľký čierni oltár a na ňom kus nejakého železa.
Farkas sa usmial a mrkol na mňa. Nad jeho detským správaním som musela prevrátiť oči. Vzala som úlomok do ruky a šťastím si vydýchla. Krásna chvíľa netrvala dlho. Zo všetkých hrobiek povyskakovali draugirovia a zaútočili na nás. Úlomok som schovala do kapsy a vytasila meč. Na druhej ruke som si pripravila pazúry.
Sekali sme, rezali, kopali a výsledok? Ani sme si neuvedomili a boli sme v bezpečí.
"Kadiaľ teraz?" spýtal sa Farkas.
"Tadiaľ!" ukázala som na tunel vedúci z jednej hrobky. Vliezli sme doň a plazili sa úzkym priestorom. Zrazu sme došli až na koniec. Farkas mykol hlavou smerom, kde bola sivá páka.
"No ja neviem, čo ak to bude nejaká pasca?"
"Máš iný plán?"
"Tak fajn." Natiahla som sa a potiahla za páku. Stena pred nami sa odsunula a my sme vyšli priamo pred dvere, ktoré viedli do skyrimu.
Vonka mi slnce pohladilo tvár. Čerstvý vzduch ulahodil môjmu nosu.
"Musíme sa vrátiť do Jorrvaskru."
"Máš pravdu. Poďme."

Pokým sme došli domov, zotmelo sa. Pred prevrátenou loďou stál Vilkas a tváril sa znudene.
"Čakal som tu na teba."
"Načo?"
"Nasleduj ma," rozkázal.
Robehla som sa za ním na dvor, kde sa zišli všetci Družníci. Zastala som a Kodlak riekol: "Bratia a sestry, toto dievča preukázalo, že sa vyrovná každému z nás. Kto sa za ňu prihovorí?"
"Ja," odpovedal Farkas. Kodlak začal prijímací rituál.
"Nech sa tak stane," prehovorili naraz všetci. Vôbec som nedávala pozor. Kodlak ku mne pristúpil a pogratuloval mi.
"Družníci sú vlkolaci?"
"Vidím, že ti tajomstvo bolo zverené už teraz. Áno. Niektorí z nás musia žiť s týmto prekliatím."
"Ty by si sa chcel vyliečiť?"
"Áno, ale prečo sa bavíme o tom, čo chcem ja. Dnes si preukázala veľkú odvahu, dievča. Tento večer patrí tebe. Poď, na tvoju počesť sme pripravili oslavu."
Usmiala som sa a kráčala do Jorrvaskru, no ešte raz som sa zahľadela na hviezdy. Dnešný večer patrí mne. Dnes som sa stala jednou z Družníkov.
 
Mimz
Toto ešte nie je koniec Smile
 
Aurelius
Je to pěkný, jen pokračuj...


http://i.imgur.com/bXIWcI6.pnghttp://i.imgur.com/olvyo3U.pnghttp://i.imgur.com/EsQm3jS.png
http://i.imgur.com/MzByOzJ.pnghttp://i.imgur.com/ihz4owz.png
 
Mimz
Prosim, napiste mi ci mam pokracovat, ci to vobec niekto cita. Ak ano, dalsi diel bude zajtra. Vopred dakujem.
 
Diego
Dobře to vyprávíš.
Ale chtělo by to abys přidala něco ze své hlavy, protože příběh Družníků už každý zná a díl od dílu by to nemuselo být tak zajímavé. Jinak se mi líbí vše.Wink
 
Mopidu
Já to čtu Wink máš to dobré a pro Diega JÁ COMPANIONY JEŠTĚ NIKDY NEDOKONČILA Grin takže to číst budu i kdyby to ostatní už omrzelo Wink
https://s10.postimg.org/i9098u5a1/glit.gif
 
Diego
Mopidu napsal:
Já to čtu Wink máš to dobré a pro Diega JÁ COMPANIONY JEŠTĚ NIKDY NEDOKONČILA Grin takže to číst budu i kdyby to ostatní už omrzelo Wink

Já se jenom snažil poradit.Wink

To je chyba, že jsi je ještě nedokončila!Grin
Upravil/a Diego dne 19.07.2012 21:36
 
Mopidu
Jo já je dělala s khajiitek Volverinem, ale bohužel... ...nedokončila Smile

Jinak myslím že máš v názvu menší chybu. Nemělo by to být deník Družňačky jako vojačky? (vím že u vojačky je i přijatelný tvar vojákyně) Ale nejsem si jistá, rozhodni se sama
https://s10.postimg.org/i9098u5a1/glit.gif
 
Mimz
Mopidu napsal:
Jo já je dělala s khajiitek Volverinem, ale bohužel... ...nedokončila Smile

Jinak myslím že máš v názvu menší chybu. Nemělo by to být deník Družňačky jako vojačky? (vím že u vojačky je i přijatelný tvar vojákyně) Ale nejsem si jistá, rozhodni se sama


no ale ta skupina sa vola Družníci, tak som myslela, ze jeden z nich je druznik a dievca je druznicka. No neviem to isto Smile necham to tak a uvidim
 
Mimz
Diego napsal:
Mopidu napsal:
Já to čtu Wink máš to dobré a pro Diega JÁ COMPANIONY JEŠTĚ NIKDY NEDOKONČILA Grin takže to číst budu i kdyby to ostatní už omrzelo Wink

Já se jenom snažil poradit.Wink

To je chyba, že jsi je ještě nedokončila!Grin


Samozrejme Smile dakujem za radu skusim nieco vymysliet.
 
Mimz
Kapitola VI.
Dostala som vlastnú izbu s dvoma posteľami, jednu pre mňa a druhú, asi, pre budúceho člena. Je to pekné mať kde prenocovať a nikto od vás nežiada zlatky za každú drobnosť. Jorrvaskr sa stal mojím domovom.
Tak nádherný deň som nemohla stráviť zavretá doma. Prechádzala som sa po námestí Bieleho priesmyku a hľadala nejakú zábavku. Prechádzala som okolo jedného z mestských strážnikov a milo som sa na neho usmiala, no on mi to opätoval strčením do ramena a škaredým komentárom: "Odporná khajiitka, v tomto meste nemáš čo pohľadávať! Ak ťa uvidím pozerať sa na niečie vrecká, hodím ťa do šatlavy! Teraz uhni!" zreval na mňa. Chcela som mu oponovať, ale už dávno som sa naučila, že zákon je proti nám a moja hádka s týmto zadubencom by mi rozhodne nepomohla.
"Prepáčte," odvetila som so sklonenou hlavou.
Prečo sa hádať a nadávať si, keď viete špičkovo kradnúť? Hneď ako sa otočil, prikrčila som sa, skontrolovala či ma niekto nesleduje a siahla do jeho vrecka. Vytiahla som fľaštičku lákavej medoviny. Zbožňovala som ju.
Opatrne som cúvala dozadu, no on sa otočil ku mne a hľadel na svoju medovinu. Rozmýšľam, či nezmením zamestnanie.
"Ja...vysvetlím..."
Strážnik na mňa zavrčal a siahol po meči, keď k nám priskočil ďalší khajiit a vzal mi medovinu z ruky.
"Toto vám vypadlo, pán strážca. Moja priateľka vám to chcela vrátiť," prihovoril sa za mňa neznámy cudzinec. Ochranca zákona na neho znechutene fľochol, vytrhol mu sladký nektár z ruky a odkráčal venovať sa svojim povinostiam.
Nový khajiit ma vzal za rameno a viedol do temnej bočnej uličky. Sotil ma k múru a do vzduchu zdvihol medovinu, ktorú som sa pokúsila ukradnúť.
"To je moje! Okamžite mi to vráť!" nastavila som ruku, aby mi ju vrátil.
"Eeeeee. Ak ju chceš, poď si po ňu." Skočila som na neho, ale bol o dosť silnejší ako ja. Striasol ma zo seba bez akýhkoľvek problémov.
Sklopila som uši a vytasila meč.
"Tak dáš mi to, ty podvodník?"
"To ani nechceš vedieť ako som to urobil, tigrica?"
"V tejto chvíli mám výhodu ja. Ak si ctený pán nevšimol, to ja tu držím meč," pohrozila som mu.
"Cicuška, musíš byť opatrnejšia, keď chceš byť dobrá zlodejka. Uznávam, tieto stráže su zadubené, ale nie až takto. A čo viac, zachránil som ťa. Si mojou dlžníčkou."
Nerada si to priznávam, ale mal pravdu. Bez neho by som teraz kysla v žalári. Vrátila som meč na svoje miesto a podala mu ruku na uzmierenie. So šibalským úsmevom moje gesto opätoval. Podal mi medovinu a poškrabal sa po huňatej hlave.
"Som Ethan a aké je tvoje meno, tigrica?"
"Volajú ma Nira." Jeho tvár sa zrazu rozžiarila.
"Ty patríš ku Družníkom, však?"
"Áno," odpovedala som skôr otázkou. Ethan sa začal prechádzať sem a tam a natešene si čosi brblal.
"To je ono! To je riešenie! Bohovia, ďakujem vám!"
Začalo ma to rozčuľovať. Schytila som ho pod krk a zatriasla ním.
"Čo to táraš?"
"Ty si Družníčka. Družníci sú vlkolaci. Ja som vlkolak. To znamená, že ma musíte prijať medzi seba a bude po mojich starostiach."
Okamžite som ho pustila a o krok som cúvla. Musel si to všimnúť, keďže sa usmial a povedal, že to nie je nákazlivé. Vyhrnul si jeden rukáv svojej koženej zbroje a ukázal mi nepríjemnú jazvu od uhryznutia.
"Asi pred dvoma rokmi som natrafil na nejakého chlapíka a ten sa premenil. Vyhral som, ale niečo som tomu musel obetovať. Neboj, viem sa dobre ovládať."
"Takže chceš vstúpiť k nám?"
"Ehm, nevravel som to pred chvíľou? Ty si moja vstupenka. Prihovoríš sa za mňa."
Vycerila som zuby a zúžila oči, aby som vyzerala nahnevane.
"Prečo by som to asi robila?"
"Pretože som pekný, som khajiit ako ty a nakoniec...zachránil som ťa."
"Čo nám môžeš ponúknuť?"
"Seba, cicuška. Som hladný, takže by sme mohli vyraziť do Jorrvaskru. Nemyslíš?"
Mala som dve možnosti: po a) vezmem ho ku Kodlakovi a splatím svoj dlh alebo po Cool podrežem ho, zahrabem mŕtvolu a žiaden Ethan ma tu otravovať nebude. Ťažké rozhodovanie, no aspoň raz sa zachovám čestne.
"Tak fajn. Poď za mnou." Doviedla som kocúrika ku Kodlakovi a ten si ho prezrel.
"Silný si dosť, ale čo ťa vedie k tomu, stať sa jedným z nás?"
"Kodlak, viem, že Družníci sú vlkolaci a ja žijem, bohužiaľ, s týmto prekliatím už pomerne dlhú dobu."
"Aha. A ako vieš bojovať, chlapče?"
"Je dobrý. Videla som ho," zaklamala som.
"Nuž, slovo mojej sestry mi stačí, ale budeš tu len na skúšku."
"Mohol by som vám niečo povedať? Osamote?" pozrel sa na mňa a pohľadom ma vyzval k odchodu. Zagúľala som očami a vyšla z Kodlakovej spálne. Prechádzala som sa hore-dolu, kým ma nezastavil Skjor.
"Nira, máme s Aelou pre teba menšie prekvapenie. V noci príď za mnou k tomu veľkému kameňu, kde je tajný vchod do....to je jedno. Aela ti ho minule ukazovala. Čakám ťa."
"Prídem."
Dvere sa otvorili a Ethan s Kodlakom vyšli na chodbu. Ethan sa rozbehol preč. Chcela som ho nasledovať a zistiť čo má zalubom, no Kodlak ma zastavil.
"Dal som mu úlohu. Ak ju splní, stane sa jedným z nás."
Otvorila som ústa, že budem protestovať, no Kodlak mi ich zdvihnutím prsta zavrel. Nemala som na výber. Ako slušné mačiatko som odpochodovala do svojej izby.

Nad skyrim sa vzniesol mesiac. Ako mi Skjor nakázal, šla som k tajnému vchdou a stretla sa tam s ním.
"Nira, za týmito dverami ťa čaká nový život. Môžeme pokračovať?"
Nahlas som preglgla a prikývla. Vnútri som sa strašne preľakla. V strede bola veľká mramorová misa a za ňou stál vlkolak.
"To je Aela. Dnes večer bude stvoriteľkou. Ak sa chceš stať jednou z nás musíš prijať toto požehnanie. Si pripravená?"
"Myslím, že áno."
"Tak dobre." Skjor vzal malú dýku a pristúpil k Aele. Natiahol jej ruku nad misku a porezal ju, aby z rany vytiekla krv. Pristúpila som k pripravenému "nápoju" a zúfalo sa zahľadela na Skjora. Skutočne chcem takýto život? To neviem, no určite viem, že chcem patriť k nim.
"Vypi to a staň sa nočným lovcom."
Sklonila som sa ku krvi a pomaly ju vtiahla do seba. Takmer som vyvrátila večeru, ale vydržala som to. Odrazu sa mi nohy začali triasť a koža praskala. Do mojej duše sa vkradol čierny vlk...
 
Přejít na fórum:
Podobná témata
Diskuze Fórum Odpovězeno Poslední příspěvek
Družníci ForceGreet Skyrim - dotazy, návody,.. 2 23.01.2015 15:57
Družníci - úkol - Nájemné svaly Skyrim - obecně 12 01.07.2014 22:47
Družníci !!! Archív zodpovězených dotazů 10 05.03.2014 11:12
družnící - quest - hlava čarodějky - kodlak mrtev při návratu Archív zodpovězených dotazů 8 04.03.2014 10:27
Bug u družníkov Archív zodpovězených dotazů 4 27.02.2014 16:00
Archív Novinek
Datum Kategorie Název Přečteno
24-12-2018 Články Šťastné a veselé! (2018) Přečteno 895 krát
11-06-2018 Elder Scrolls The Elder Scrolls VI oznámeno! Přečteno 3365 krát
01-04-2018 Novinky S hrdin(k)ou po celém TAMRIELU! (Apríl) Přečteno 2330 krát
24-12-2017 Články Veselé a šťastné! (2017) Přečteno 1982 krát
06-07-2017 Rozpracovaná novinka (6.7.) Přečteno 0 krát
01-04-2017 Na cukřík s M'aiqem Lhářem Konec série "The Elder Scrolls"! Přečteno 7885 krát
11-02-2017 Elder Scrolls Příběhové rozšíření pro TESO a H... Přečteno 4309 krát
24-12-2016 Elder Scrolls Veselé Saturalie a oslavte Starý život! Přečteno 3649 krát
12-12-2016 Na cukřík s M'aiqem Lhářem 6 let se Skyrim.4fan Přečteno 3645 krát
18-11-2016 Elder Scrolls The Elder Scrolls: Online dočasně zdar... Přečteno 4368 krát
 Více...     
Archív Novinek
TOPlist